Hádanka #6580:
Keď sa vydá hore, už ju nič nezastaví
Najprv stojím ticho na zemi, no potom zo mňa vyletí plameň a všetko za mnou sa mení na dym. Neniesiem krídla, a predsa mierim tam, kde je vzduch už len spomienka.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Keď sa vydá hore, už ju nič nezastaví
Najprv stojím ticho na zemi, no potom zo mňa vyletí plameň a všetko za mnou sa mení na dym. Neniesiem krídla, a predsa mierim tam, kde je vzduch už len spomienka.
Keď zeme nestačí len sen
Nemá vlastné krídla, no dokáže vystreliť veľmi vysoko. Najprv býva na zemi ticho, potom ju poháňa sila a smeruje k oblohe. Čo je to?
Iskra na nočnej oblohe
Na oblohe žmurkám ako malá iskra, hoci nie som oheň. Nezhasnem, keď na mňa dlho hľadíš, len ma ďalšie svetlá v diaľke rozbijú na množstvo bodiek.
Na oblohe sa schová, no stále nás sprevádza
Po nociach mením tvár, no nie som hviezda ani slnko. Niekedy som plný, inokedy miznem v tme, a napriek tomu držím pri Zemi viac, než sa zdá.
Malý bod na tmavej ploche, no vie oslniť celú noc.
Na oblohe vyzerám ako drobná iskra, ale nepatrím k ohňu. Môžem byť blízko aj ďaleko, no stále ma ľudia sledujú z diaľky.
Svetielko na oblohe, čo nemá vlastný mesiac
Na nočnej oblohe pôsobím ako malá iskra, no nie som odraz ani lampáš. Niekedy som sama, inokedy ich je nad tebou plné nebo.
Svieti, aj keď ho nik nezapne
Na oblohe sa zjaví ako bodka, no v skutočnosti môže byť obrovský. Nie je to planéta ani mesiac, a predsa z neho ide vlastné svetlo.
Tichý strážca nočnej oblohy
Na oblohe mením tvár od tenkého oblúka až po plný kruh. Cez deň ma nevidíš často, ale v noci viem byť jasný spoločník.
Na oblohe svieti sám, no nie vždy dlho
V tme prekoná množstvo svetiel, hoci sám len horí vlastným žiarom. Keď sa vyčerpá, neskončí potleskom, ale tichým zánikom a novým začiatkom v diaľke.
Vzlietneš a zem sa zmenší pod nohami
Najprv stojím pevne a potom sa rozbehnem s hukotom, až za sebou nechám dym a oheň. Mierim tam, kde sa končí obloha a začína ticho medzi hviezdami.