Hádanka #10243:
Na oblohe sa objavím ako tichý bod so svetlom.
Nechodím po zemi a predsa ma ľudia sledujú z diaľky. V noci žmurkám na oblohe, hoci nemám oči.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na oblohe sa objavím ako tichý bod so svetlom.
Nechodím po zemi a predsa ma ľudia sledujú z diaľky. V noci žmurkám na oblohe, hoci nemám oči.
Tichý spoločník na nočnej oblohe
Niekedy som tenký ako úsmev, inokedy vyzerám ako plný tanier. Neprebieham po oblohe sám od seba, ale celý čas mením tvár.
Na nočnej oblohe sa blysknem, no nie som Mesiac.
Vidíš ma ako bod, no v skutočnosti vo mne horí obrovský oheň. Niekedy ma spoznáš podľa toho, že sa mi na oblohe zdá, akoby som žmurkal.
Putuje okolo hviezdy, ale sama nesvieti
Nežiarim vlastným svetlom, no obieham hviezdu a môžem mať mesiace aj prstence. Z diaľky vyzerám ako bod, ale som celý svet sama pre seba.
Na nočnej oblohe žmurká bez slov
Keď sa zotmie, vidíš ma ako malý bod, no v skutočnosti som obrovská žiariaca guľa. Svoju farbu aj silu mením podľa toho, ako veľmi horím.
Obrovský ostrov hviezd v tme
Nie som jedna hviezda ani planéta, no držím ich v obrovskej štruktúre. Z diaľky vyzerám ako rozliate svetlo, no v sebe ukrývam miliardy hviezd.
Na oblohe neletím, ale štartujem prudko.
Začínam na zemi a potom sa zdvíham tak rýchlo, že za sebou nechávam dym aj ohnivú stopu. Nosím náklad hore k nebu, no nie som ani lietadlo, ani hviezda.
Cesta do výšky, kde sa veci nestrácajú, len zrýchlia
Nezostávam stáť na zemi, hoci začínam tam. Môžem niesť ľudí, satelity aj sny a môj výstup je taký prudký, až za mnou ostane len žiarivá stopa.
Na oblohe blikám, no nekráčam po nej
Večer ma vidíš len ako malý bod, ale môžem byť väčšia než celé svety. Nepožičiavam si svetlo navždy, len ho na chvíľu ukazujem ďaleko od seba.
Keď chceš preletieť k hviezdam, čo ťa vynesie?
Najprv stojím pevne na zemi, potom sa rozžeravím a s hukotom miznem vysoko nad nami. Niesť dokážem satelit aj nádej na ďalekú cestu.