Hádanka #10847:
Svietim aj keď sa ku mne nikto nepriblíži
Na nočnej oblohe som len bod, no bez mňa by sa mnohé sústavy nespomenuli. Niekedy ma z tej diaľky zhasí len deň, nie môj koniec.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Svietim aj keď sa ku mne nikto nepriblíži
Na nočnej oblohe som len bod, no bez mňa by sa mnohé sústavy nespomenuli. Niekedy ma z tej diaľky zhasí len deň, nie môj koniec.
Nočná mapa za naším hviezdnym mrakom
Na oblohe ma nevidíš ako bod, skôr ako rozliatu stopu svetla. Som veľký zhluk hviezd, no ľudia ma často mýlia s jednou jedinou.
Na oblohe ma vidíš len niekedy
Nežiarim vlastným svetlom, ale v noci sa tvárim ako známy sprievodca. Mením tvar, no stále krúžim pri Zemi a často sa schovám za oblaky.
V noci blikám, no nechodím po nebi sám.
Na oblohe vyzerám ako malý bod, ale v skutočnosti som obrovský žeravý svet. Niektoré noci ma sotva vidno, inokedy tvorím obrazce spolu s ďalšími. Bez mňa by bola nočná obloha oveľa prázdnejšia.
Žiari vysoko, no nie je to slnko
Na nočnej oblohe sa objavím ako drobný svit. Nie som planéta ani mesiac, ale vieš ma vidieť zďaleka, keď je tma čistá.
Keď sa niečo vydá vyššie než vták
Najprv stojím na zemi, no môj cieľ je nebo. V bruchu nosím oheň, ktorý ma tlačí nahor, a často sa rozpadnem po splnení úlohy.
V noci strážim oblohu, no nie som hviezda
Občas som úzky ako úsmev, inokedy ma vidno celý. Nesvietim sám, len vraciam svetlo Slnka a mením sa každý večer.
Obrovský ostrov hviezd v prázdnote
Nesvietim sám, no v noci ma vidno ako pruh plný tisícov svetiel. Držím spolu hviezdy, plyn aj prach a moja podoba závisí od uhla pohľadu zvonka.
Nejde o slnko, no mení fázy
Na oblohe ma vidíš meniť tvár od tenkého oblúčika po plný kruh. Niekedy sa schovám v tieni, no stále obieham okolo väčšieho suseda.
Obrovské mesto hviezd bez ulíc
Nie som jedna hviezda ani len prázdnota medzi nimi. Držím ich pokope a z diaľky vyzerám ako rozmazaný ostrov svetla na čiernom nebi.