Hádanka #11123:
Kráčam po nočnej oblohe a mením tvár
Raz svietim ako malý bod, raz ma vidno aj bez ďalekohľadu. Neviem vlastným svetlom žiariť, len odrážam cudzie a obieham pri veľkej hviezde.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Kráčam po nočnej oblohe a mením tvár
Raz svietim ako malý bod, raz ma vidno aj bez ďalekohľadu. Neviem vlastným svetlom žiariť, len odrážam cudzie a obieham pri veľkej hviezde.
Máš ich veľa, no patríš len do jednej z nich
Z diaľky vyzerám ako hmlistý obláčik svetiel, no vnútri držím miliardy hviezd. Neotáčam sa okolo teba, skôr ty patríš do môjho veľkého príbehu.
Svietim, aj keď ma nikto nezapne
Na oblohe ma vidíš ako bod, no v skutočnosti som obrovský oheň. Niekedy sa zdá, že blikám, lebo ma zahaľuje vzduch Zeme.
Tichý spoločník noci
Na oblohe mením tvár, ale nikdy sa nestratím. Raz som tenký ako necht, inokedy guľatý a jasný. Slnko mi svieti do chrbta.
Miliardy svetiel sa zlievajú do jedného písma
Na oblohe vyzerám ako mliečna škvrna, no v skutočnosti som obrovské mesto hviezd, plynu a prachu. Z diaľky pôsobím ako jeden celok, hoci vnútri sa dejú milióny príbehov.
Vystrelí hore, no nezostane na oblohe navždy.
Najprv šepká na zemi, potom hučí ako búrka a mizne v oblaku dymu. Nosí ľudí či sondy tam, kam sa pešo nedá dostať.
Na nočnej oblohe sa mením pred očami
Raz som len tenký oblúk, inokedy svietim ako guľa. Slnko ma osvetľuje a nocou ma hľadajú aj deti. Čo som?
Na oblohe sa tvárim pokojne, no vo vnútri som divoká.
Vidíš ma ako bodku, ale vo mne sa niekedy rodia aj zanikajú svety. Svetlo z ďaleka ku tebe putuje tak dlho, že ma nemusíš vidieť takú, aká som práve teraz.
Strážca noci, ktorý mení tvár
Niekedy som plný svetla, inokedy sa zjemním do tenkého oblúka. Nepálim ako Slnko, no v noci ma ľudia vidia prvého, a môj pohyb vie rozhýbať aj more.
Rozliaty prach na oblohe
Keď sa na oblohu pozrieš ďalekohľadom, nevidíš len jednu hviezdu. Predo mnou sa v priestore tlačia miliardy svetielok do jedného obrovského celku.