Hádanka #16320:
Na oblohe blikám, no nechodím po nej.
V noci ma vidno ako malý bod svetla, no nie som mesiac. Niekedy žiariam silnejšie než inokedy a z diaľky pôsobím, akoby som nikdy nehorela.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na oblohe blikám, no nechodím po nej.
V noci ma vidno ako malý bod svetla, no nie som mesiac. Niekedy žiariam silnejšie než inokedy a z diaľky pôsobím, akoby som nikdy nehorela.
Cesta hore, ale bez schodov
Na štart ma drží plameň a hluk, no môj cieľ nie je pri zemi. Niesť môžem ľudí aj náklad, ale sám sa nevraciam vždy rovnako.
Rozliaty pás svetiel na oblohe
Z diaľky vyzerám ako rozliaty prach zo svetiel, no v skutočnosti som obrovský domov pre hviezdy. Zo Zeme ma často vidno len ako mliečny pás na nočnej oblohe.
Malý bod, čo dokáže rozsvietiť noc
Na oblohe som len bod, no v skutočnosti ma drží vlastný žiarivý oheň. Niekedy ma ľudia spoznajú aj podľa skupiny, v ktorej sa ukrývam medzi ostatnými svetlami.
Malá iskra na nebi?
Z diaľky vyzerám ako drobný klinec do tmy, no som obrovská žiariaca guľa. Keď sa pri mne svetlo chveje, nie je to moja chyba, ale vzduch medzi nami.
Noc nad obzorom
Na nočnej oblohe žmurkám a svietim vlastným svetlom, no nekráčam po zemi. Nie som mesiac, hoci ma ľudia často mýlia s ním. Čo som?
Keď ho zapália, letí nahor bez krídel
Naštartuje ma plameň a potom sa už nenechám zastaviť. Niesť môžem ľudí aj náklad, ale môj domov je ďaleko nad Zemou.
Neletím sama od seba, ale všetci ma počujú pri štarte
Mám plameň, tlak a rachot, no nepatrím na zemský povrch. Niekedy nesiem len náklad, inokedy ľudí, a vždy musím ísť presne tam, kam ju vedú výpočty.
Nočná rieka svetla na oblohe
Vyzerám ako rozliaty prach aj dlhý pás svetiel, ale nie som oblak. Zdanlivo som blízko, no v skutočnosti ma tvoria miliardy hviezd v jednom celku.
Vyletí, keď treba prekonať gravitáciu
Na chvíľu sa roztrasie zem, potom vystrelím vyššie než mraky. Neplávam, neletím krídlami a predsa sa viem dostať tam, kam ľudia sami nedočiahnu.