Hádanka #14762:
Noc má svoje malé ohniská
Na oblohe sa tvárim ako bodka, no nie som blízko. Niektoré noci žiarim pokojne, inokedy blikám a mením farbu, akoby som dýchal.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Noc má svoje malé ohniská
Na oblohe sa tvárim ako bodka, no nie som blízko. Niektoré noci žiarim pokojne, inokedy blikám a mením farbu, akoby som dýchal.
Nočná mapa plná svetiel
Keď sa pozrieš ďaleko do tmy, nevidíš len jednu žiaru, ale celý ostrov hviezd. V priestore visí obrovské „mesto“, ktoré drží pokope gravitácia.
Tichý spoločník na nočnej oblohe
Raz je tenký ako kosák, inokedy sa tvári ako plný kruh. Nežiari vlastným plameňom, len verne odráža svetlo a krúži okolo väčšieho suseda.
Na oblohe svietim, no nie som mesiac.
Niekedy žmurkám ďaleko od nás a predsa ma vidno. Môžem byť malá iskra aj obria žiara, ale v noci udávam smer pohľadu na nebo.
Svetlo mi patrí, aj keď som ďaleko
Na nočnej oblohe vyzerám ako drobný klinček svetla, no v skutočnosti ma drží vlastný oheň. Z diaľky sa nezdám veľká, ale viem prekvapiť jasom aj životom okolo seba.
Obrovský ostrov hviezd v prázdnote
Zo vzdialenosti som len jemný závoj, no vnútri sa tlačia miliardy svetiel. Nepatrím jednej hviezde ani jednej planéte a môj tvar býva z diaľky len náznak.
Keď sa chcem dostať vyššie než mraky
Najprv stojím mlčky a potom ma prebudí oheň. Nemám krídla ani koľaje, no viem sa rozbehnúť tak, že miznem z dohľadu. Čo je to?
Na nočnej oblohe svietim, no nie som mesiac.
Niekedy sa zdám byť malá iskra, inokedy veľká vzdialená žiara. Z diaľky ma vidíš ako bod, ale nie som planéta ani lampáš na oblohe.
V noci ma vidíš, cez deň ma prehluší jas.
Na oblohe sa objavím ako bodka, no nie som lietadlo ani mesiac. Niektoré z nás len žmurkajú a iné svietia tak silno, že podľa nich ľudia pomenovali celé súhvezdia.
Na nočnej oblohe mením tvár bez slov.
Niekedy som úzky kosáčik, inokedy plný kruh. Neprebývam vlastným svetlom, len odrážam cudzie a večer sa vraciam spolu s nocou.