Hádanka #15372:
Ticho pri veľkom svetle
Na oblohe ma vidíš len z profilu a predsa mením tvár. Raz som tenký oblúk, inokedy jasný kruh, no sám nežiariam.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Ticho pri veľkom svetle
Na oblohe ma vidíš len z profilu a predsa mením tvár. Raz som tenký oblúk, inokedy jasný kruh, no sám nežiariam.
Miliardy svetiel držím pokope, no nie som hviezda.
Na oblohe vyzerám ako rozliate svetlo, ale v skutočnosti som obrovský domov pre hviezdy. Z diaľky pôsobím ako jeden celok, hoci v sebe skrývam nespočetné množstvo častí.
Obrovský ostrov svetiel vo vesmíre
Na oblohe ma nevidíš ako jednu vec, ale ako množstvo svetiel, ktoré držia spolu. Som domov hviezd, no nie som ani jedna z nich.
Obloha plná ostrovov svetla
Na nočnej oblohe vyzerám ako jedna škvrna, no v skutočnosti ma tvoria miliardy hviezd. Z diaľky sa hýbem ako celok, hoci každý môj kúsok letí vlastnou cestou.
Sprevádza noc, ale nie je hviezda
Raz je plný, raz mizne do tmy a pritom stále obieha tú istú planétu. Na oblohe mení tvár tak pomaly, že si to všimneš až po dňoch.
Tiché svetlo na nočnej oblohe
Na oblohe svietim zďaleka, no nie som mesiac. Niekedy ma vidno len ako drobný bod, inokedy tvorím známy obrazec.
Obrovský ostrov hviezd v tme
Nie som jedna hviezda ani planéta, no držím ich pokope v obrovskej špirále či oblaku. Z diaľky vyzerám ako hmlistý pás, zblízka som mesto svetiel.
Nie som vták, no viem letieť vyššie než oblak.
Na štarte stojím pevne a potom sa rozdelím na stupne, aby som niesol náklad ďalej. Nepotrebujem krídla, ale smerujem k oblohe aj za ňu.
Letím hore bez krídel a vraciam sa len v správny čas.
Keď ma sleduješ, neodnášam len náklad, ale aj veľký hluk a iskru do výšky. Na štarte stojím vzpriamene, potom sa mením na stopu v nebi.
Svetielko, čo noci nepodlieha
Na oblohe svietim bez vypínača a z diaľky pôsobím ako malý bod. Niekedy ma vidíš len v tme, no cez deň sa nestrácam úplne.