Hádanka #1648:
Na štart potrebuje oheň, nie dráhu.
Neťahajú ju svaly a predsa sa vyšvihne vysoko nad zem. Nesie náklad i ľudí tam, kde vzduch redne, a pred letom hučí tak, že ju neprehliadneš.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na štart potrebuje oheň, nie dráhu.
Neťahajú ju svaly a predsa sa vyšvihne vysoko nad zem. Nesie náklad i ľudí tam, kde vzduch redne, a pred letom hučí tak, že ju neprehliadneš.
Svieti v noci, no nie je to mesiac
Na oblohe vyzerám len ako malý bod, ale viem žiariť omnoho silnejšie než všetko okolo. Niekedy ma ľudia vidia aj cez deň, hoci sa schovávam za svetlom.
Na oblohe je to len svetelný oblak
Zďaleka vyzerám ako malý chumáč svetla, no vo vnútri sa skrývajú miliardy hviezd. Neobieham okolo jednej planéty a nie som ani mesiac.
Vzlietne, aj keď ju nič nedrží v ruke
Najprv stojí nehybne, potom ju niečo vytlačí z miesta a za sebou nechá dlhú žiaru. Nepláva, nemáva krídlami, no vie sa dostať tam, kam sa pešo nedá.
Keď sa odpočíta posledná sekunda, nastúpi ona.
Nejazdí po koľajniciach ani neletí sama od seba. Potrebuje veľa ohňa, presnú chvíľu a smer, aby vyniesla náklad vysoko nad oblohu.
Noc bez neho akoby stratila sprievodcu.
Na oblohe sa ukáže len v noci a niekedy mení tvar. Nemá vlastné svetlo, no aj tak ho vidno zďaleka.
Nočný sprievodca, čo mení tvár
Na oblohe sa drží pri jednom väčšom susedovi a bez vlastného svetla len odráža cudzie. Raz je tenký oblúk, inokedy takmer kruh, no stále zostáva blízko Zeme.
Svetlo, čo kreslí meno na oblohe
Na nočnej scéne žmurkám z diaľky, no nie som planéta. Narodím sa z horúceho plynu a raz môžem zhasnúť bez hluku. Čo som?
Keď sa odráta sekundy, vzlietne k oblakom
Na štarte hučí ako hrom a potom mizne vysoko nad nami. Nenesie ľudí v sedačkách, ale vie ich dostať k hviezdam, aspoň v predstave aj v skutočnosti.
Noc ma občas ukáže len z polovice.
Raz som tenký oblúk, raz plný kruh a inokedy ma na oblohe sotva nájdeš. Nepatrím medzi hviezdy, no bez mňa by mala noc v kalendári iný rytmus.