Hádanka #16520:
Poslúcham príkazy, no nemám uši
Môžem byť malý aj veľký, ale vždy čakám na inštrukcie. Keď mi ich dáš, opakujem pohyb bez únavy a bez rečí.
Kategória hádaniek
Počítače, mobily, internet a inteligentné zariadenia.
Poslúcham príkazy, no nemám uši
Môžem byť malý aj veľký, ale vždy čakám na inštrukcie. Keď mi ich dáš, opakujem pohyb bez únavy a bez rečí.
Poslúcham príkazy bez reptania
Môžem skladať, dvíhať aj presúvať veci presne podľa pokynov. Nie som človek, no niekedy napodobňujem jeho pohyby tak dobre, až to vyzerá skoro prirodzene.
V mobile otvorím nový svet jedným ťukom
Nie som samotný telefón, ale žijem v ňom. Po ťuknutí spustím hru, mapu alebo chat a často ma treba stiahnuť z obchodu.
Vystúpim z vrecka aj bez dverí.
Niekedy som len malá ikona, inokedy celý svet v jednej obrazovke. Pomáham volať, nakupovať aj zabávať sa, ale bez kliknutia som len prázdny rám.
Nosíš ma v ruke, ale viem byť aj hlučný aj tichý.
Bez mňa by správy chodili pomalšie a fotky by zostali len v hlave. Som malý počítač do vrecka, no ľudia ma strážia viac než peňaženku.
Zmestím sa do vrecka a stále som na dosah
Viem volať, fotiť aj púšťať správy. Bez nabíjačky dlho nevydržím a ľudia ma hľadajú skôr než kľúče.
Poslúcham bez úst a pracujem bez únavy.
Mám telo z kovu alebo plastu, no moje pohyby riadi príkaz. Niekedy skladám veci, inokedy ich len presne opakujem, až kým sa neozve ďalší pokyn.
Bez mňa sa veľa aplikácií tvári, že spí.
Nie som obrazovka ani telefón, ale spájam zariadenia so svetom za nimi. Keď ma vypneš, stránky sa stratia a správy sa zrazu neotvoria.
Všetko máš v ňom, hoci nič nedržíš v ruke.
Na pohľad som len ikona medzi inými, no po otvorení zjemním plánovanie, nákupy aj správy. Bez internetu som často polovičný, no v správnom momente mi dáš pár dotykov a už pracujem za teba.
Je vreckový, hlučný a bez nabíjačky stíchne
Má dotyk, fotoaparát aj mapu, no bez signálu je z neho len drahá tehla. Ľudia doň pozerajú častejšie než do očí, hoci ho stačí zložiť do dlane.