Hádanka #2162:
Stroj, čo sa učí z príkazov
Nemám srdce ani oči, no dokážem presne opakovať pohyby a poslúchať pokyny. Niekedy skladám súčiastky, inokedy pomáham v domácnosti, pričom sa tvárim takmer ako človek.
Kategória hádaniek
Počítače, mobily, internet a inteligentné zariadenia.
Stroj, čo sa učí z príkazov
Nemám srdce ani oči, no dokážem presne opakovať pohyby a poslúchať pokyny. Niekedy skladám súčiastky, inokedy pomáham v domácnosti, pričom sa tvárim takmer ako človek.
Tichá hlava stola
V malej skrinke si pamätám, počítam a spúšťam programy. Bez mňa by sa mnohé okná, hry aj súbory neotvorili tak rýchlo.
Viem byť vreckový, ale nosím celý svet v sebe.
Držíš ma v dlani, no otvorím ti správy, mapy aj fotoaparát. Bez mňa čakáš na spojenie s ostatnými, no keď sa rozsvietim, som zároveň budík, peňaženka aj okno do siete.
Skrytý pomocník v práci aj doma
Nemám obrazovku, no cez mňa ľudia píšu, hľadajú aj ukladajú. Bez pripojenia som len krabica, s ním však zvládam hry, filmy aj nekonečné tabuľky.
Vo vrecku mám stovky malých pomocníkov
Viem zavolať, ukázať cestu aj pustiť hudbu, hoci nie som ani počítač na stole. Ľudia ma otvoria dotykom a potom si cez mňa vybavujú úplne všeličo.
Počúva, koná a sám sa neunaví.
Má program namiesto inštinktu a často ruky, ktoré nepatria človeku. Nie je živý, no vie preberať úlohy, ktoré by inak trvali dlho a nudne.
Bez mňa by veľa obrazoviek ostalo ticho.
Som skrytý za klávesmi a rozumiem príkazom, ktoré ľudia píšu aj klikajú. Dokážem počítať, ukladať aj otvárať dvere k internetu, no sám nemám ruky.
Malý pomocník v mobile
Nesedím v jednom prístroji navždy, skôr si ma ľudia sťahujú podľa potreby. Po pár dotykoch otvorím dvere k správam, hudbe aj mapám.
Nezívam, ale často čakám na príkaz.
Mám kĺby, no nie som človek. Vnímam svet cez senzory a rukami zvládnem presne to, čo by si ty robil pomaly alebo riskantne.
Viem byť tichý aj nezastaviteľný.
Nosíš ma v vrecku, no spájam ťa so svetom. Mám obrazovku, notifikácie aj fotoaparát, a keď sa vybije batéria, som zrazu len ticho v dlani. Čo som?