Hádanka #2388:
Miesto, kde ostávajú tvoje poznámky
Nie som kniha, ale do mňa si zapisuješ úlohy, nákresy aj dôležité dátumy. V taške sa často pokrčím, no v škole ma potrebuješ takmer stále.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Miesto, kde ostávajú tvoje poznámky
Nie som kniha, ale do mňa si zapisuješ úlohy, nákresy aj dôležité dátumy. V taške sa často pokrčím, no v škole ma potrebuješ takmer stále.
V ňom zostávajú stopy po každej hodine.
Je plný liniek alebo štvorčekov a v taške sa ľahko stratí medzi knihami. Keď si chceš niečo zapamätať, otvoríš ho a píšeš doň rukou.
Miesto, kde sa zo šumu stane učenie
Ráno je tu veľa hlasov, neskôr ticho pri písaní. Máme lavice, tabuľu a jedného človeka, ktorý nás vedie cez hodiny.
Miesto, kde sa sedí spolu, ale každý rieši svoje
Počas zvonenia som plná šepotu, zošitov a otázok. Nie som celá škola, no v mojich stenách sa deje učenie, odpovede aj občasné malé tajomstvá.
Miesto, kde si trieda sadne spolu
Ráno sa v nej objavia školské tašky, zošity aj ticho pred začiatkom hodiny. Potom sa zmení na hluk, otázky a lavice v riadkoch.
Miesto, kde sedí celá partia
Ráno v nej býva hluk, potom sa stíši a začne sa písanie, čítanie aj skúšanie. Nie je to budova, ale miestnosť, kde spolu sedí viac žiakov.
Miesto, kde sa rovnaké tváre stretávajú každý deň.
Nie je to lavica ani budova, hoci sa v nej sedí aj učí. Keď zazvoní, všetci v nej zrazu vedia, kam patria, a dni v nej majú svoj presný poriadok.
Na mňa sa pozerá celá trieda, keď niečo treba vysvetliť.
Nie som zošit ani kniha, ale odnesiem veľa príkladov naraz. Keď sa pomýliš, dá sa to zotrieť a začať odznova. V triede visím tak, aby ma videl každý.
Krieda na mne necháva stopu
V triede stojím a všetci sa na mňa pozerajú, hoci nie som zošit. Raz som čierna, raz zelená, a krátke odkazy na mne vidí celá trieda naraz.
Na mne sa dá písať aj mazať.
V triede stojím takmer stále na očiach, no nie som zošit ani kniha. Keď sa po mne krieda rozbehne, celá trieda číta rovnaký odkaz.