Hádanka #6962:
Na nej sa učí aj skúša
Na stene visí, no nie je len na ozdobu. Keď sa na ňu píše kriedou, trieda hneď vie, čo má robiť.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Na nej sa učí aj skúša
Na stene visí, no nie je len na ozdobu. Keď sa na ňu píše kriedou, trieda hneď vie, čo má robiť.
Na čo sa píše kriedou?
V triede na mňa učiteľ píše, maže a znova vypĺňa. Nie som zošit ani kniha, no odpovede sa na mne objavia pre všetkých naraz.
Miesto, kde sa začína vyučovanie
Nie som kniha ani tabuľa, ale bezomňa by sa v škole ťažko učilo spolu. Keď zazvoní, všetci sa v ňom stretnú na jednom mieste.
Miesto, kde sa triedi školský deň
Vchádza sa tam ráno so zošitom a odchádza sa až po zvonení. Nie je to knižnica ani chodba, ale práve tam spolu sedí veľa žiakov.
Miesto, kde je hluk aj poriadok zároveň
Ráno sa v mne všetci stretnú, cez deň sa delia na skupiny a večer zostanú len stoličky. Som súčasť školy, ale nie som učebňa ani chodba. Čo som?
Miesto, kde sa začína vyučovanie
Ráno sa v nej ozve šum, potom ticho a veľa očí smeruje dopredu. Nie je to chodba ani kabinet, no práve tu sa celá partia učí spolu.
Miesto, kde sa z chaosu stáva poriadok
Ráno sa v nej stretnú spolužiaci, počas hodiny sa počúva a pýta. Nie je to kniha ani učebňa na obrázku, ale bez nej by sa školský deň zle skladal.
Na mňa sa pozerá celá trieda, keď treba písať.
Nie som kniha ani zošit, ale bez mňa sa na hodine píše zle. Keď ma učiteľ zotrie, ostane len prázdny priestor na ďalší pokus.
Začína sa šumom a končí poriadkom
Najprv je plná hlasov, potom sa v nej všetko rozdelí na miesta a povinnosti. Keď sa niečo rozdáva, každý vie, kam patrí.
Na mne sa začína aj končí vyučovanie.
Predo mnou stojí učiteľ a za mnou sedia žiaci. Na mňa sa píše kriedou, no po zvonení sa zo mňa stane len tichý svedok hodiny.