Hádanka #8163:
Miesto, kde každý sedí na svojom mieste
Ráno sa v nej začne hluk a potom zasa ticho, keď sa píše alebo číta. Nie je to budova, no bez nej by hodina nemala svoj poriadok.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Miesto, kde každý sedí na svojom mieste
Ráno sa v nej začne hluk a potom zasa ticho, keď sa píše alebo číta. Nie je to budova, no bez nej by hodina nemala svoj poriadok.
Miesto, kde je hluk aj poriadok naraz.
Niekto ma navštevuje ráno, iný po zvonení, ale nikto ma nenosí v taške. Som plná lavíc, hláv a otázok, no nie som kniha ani učebnica.
Miesto, kde sa deň delí na lavice
Nie som jedna lavica ani jedna tabuľa, no bezomňa by sa učiť nedalo. Každé ráno sa tu stretne veľa žiakov a popoludní zasa zmĺknem.
Papier, čo znáša chyby aj tajomstvá
Nesiem riadky, škrtance aj poznámky pod lavicou. Keď sa otvorím, čakajú ma úlohy; keď sa zavriem, mlčím v taške medzi knihami.
Miesto, kde sa stretne celý ročník
Nie som jedna lavica ani jeden žiak, no bezomňa by sa hodina rozpadla na kúsky. Zvonček ma naplní šumom a na tabuli sa odohráva to, čo sa tu deje najčastejšie.
Miestnosť, kde sa učí a šušká
Nebývam v nej ani knihou, ani písankou, no bez nej by bol školský deň chaos. Raz som plná hluku, inokedy ticha, a vždy v nej sedí viac žiakov naraz.
Miesto, kde sa učí aj šepká
Každé ráno sa v nej stretnú spolužiaci, no nie je to zošit ani tabuľa. Keď je v nej ticho, učiteľ vie, že niečo nie je v poriadku.
V škole ma má skoro každý pri sebe
Som plný riadkov, poznámok a občas aj machúľ. Keď ma otvoríš, pomôžem ti zapamätať si, čo učiteľ povedal, no nie som kniha.
Miesto, kde mizne krieda a ostáva text
Nie som kniha ani zošit, no pozerá sa na mňa celá trieda. Raz som plná písmen, raz prázdna po jednom ťahu handričky.
Miesto, kde sa učia celé partie detí.
Nie som kniha ani učiteľ, no denne v sebe držím hluk, lavice aj zvonenie. Keď sa začína hodina, všetci do mňa vojdú a spolu zostanú.