Hádanka #10445:
Je plná detí, no nie je to rodina
Ráno sa v nej začína učenie a po zvonení sa z nej zvyčajne rozchádzajú kroky. Má svoje lavice, ale sama nič nepíše.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Je plná detí, no nie je to rodina
Ráno sa v nej začína učenie a po zvonení sa z nej zvyčajne rozchádzajú kroky. Má svoje lavice, ale sama nič nepíše.
Kam miznú poznámky po hodine?
V taške sa často skrývam medzi knihami a perom. Keď ma otvoríš, čakajú na teba riadky, okraje aj strany, na ktoré si ukladáš úlohy a poznámky.
Miesto, na ktoré sa píše a maže
Najprv som prázdna, potom na mne pribudnú stopy, ktoré sa dajú zmiznúť jedným ťahom. Z diaľky ma vidí celá trieda, no niesom zošit.
Miesto, kde sa hlas stíši a úlohy začnú
Je plná lavíc, zošitov a detí, no nie je to knižnica. Ráno tam zaznie zvonček a cez deň sa tam učí, kreslí aj skúša.
Miesto, kde sa sedí, ale aj deje
Nie som kniha ani predmet, no bezomňa by sa vyučovanie rozpadlo na hluk. V jednom dni ma naplní šepot, odpovede aj ticho pred písomkou.
Tam začína každé písmeno.
V triede na mňa mieri krieda aj fixka. Keď som čistá, čakám na nové príklady; keď som plná, trieda už vie, čo sa bude skúšať.
Strany, ktoré si pamätajú viac než ty
Nie som kniha, hoci ma často listuješ. Do mňa si zapisuješ chyby, úlohy aj prvé pekné písmená a po čase vidno, ako sa meníš.
Na ňu sa pozerá celá trieda
Keď učiteľ niečo vysvetľuje, stojí pred ňou a píše po nej kriedou alebo fixkou. Potom sa zase zotrie a začne odznova, no nie je to zošit ani kniha.
Miesto, kde zvoní zvonec aj po prestávke
Ráno som plný šumu, počas hodiny sa snažím stíchnuť a po zvonení sa zasa vyprázdnim. Nie som budova ani lavica, no bezomňa by sa deň v škole nerozdelil.
Na nej zmizne aj posledná chyba
Pred ňou stojí trieda a po nej sa menia nejasné body na poriadok. Nie je to zošit ani kniha, ale často na nej začína aj končí hodina.