Hádanka #8885:
Strážca tvojich písmen aj omylov
Stránky mám plné stôp, ale nie som kniha. V triede ma otvoríš pri úlohách a po čase prezradím, kto sa len pozeral a kto naozaj cvičil.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Strážca tvojich písmen aj omylov
Stránky mám plné stôp, ale nie som kniha. V triede ma otvoríš pri úlohách a po čase prezradím, kto sa len pozeral a kto naozaj cvičil.
Tam, kde šum znie ako pravidlo
Nie som chodba ani jedáleň, hoci prejde mnou celý deň. Na stenách visia náznaky odpovedí a najviac ma prezradí hluk, keď sa všetci naraz pustia do práce.
Miesto, kde sa triedi deň na hodiny
Ráno do mňa prídu žiaci s taškami a popoludní odchádzajú so zadaním. Nie som kniha ani tabuľa, ale bez mňa by učenie nemalo svoj spoločný priestor.
Miesto, kde sa učí viac hláv naraz.
Ráno v nej zvoní, popoludní stíchne. Sedí tam veľa detí, no každé má svoje miesto a tabuľu pred sebou.
Na mňa sa pozerá celá trieda
Nie som zošit ani kniha, no bezomňa by bolo písanie v škole ťažšie. Niekedy som čierna, inokedy biela a po chvíli ma zmaže handra.
Miesto, kde miznú kriedy a pribúdajú písmená
Každé ráno na mňa pozerá trieda a učiteľ na mňa zapisuje, čo si máte zapamätať. Raz som čierna, inokedy zelená, no vždy nesiem stopy učenia.
Každý deň sa mením, hoci budova ostáva rovnaká.
Ráno som plná šumu, po zvonení sa rozdelím na viac menších častí. Nie som lavica ani učebnica, no bez mňa by sa v škole ťažko začínalo aj končilo.
Miesto, kde sa hluk mení na učenie
Ráno sa v ňom stretne veľa detí a po zvonení sa rozdelia. Nie je to budova, ale jej živé srdce, kde sa píše, počúva a občas aj sníva s otvorenými očami.
Miesto, kde sa učíme spolu
Nie som zošit ani lavica, no každý školský deň v sebe držím deti aj hluk. Keď zvoní, všetci sa do mňa vracajú.
Miesto, kde sa začína deň v škole
Je nás tam viac pokope, no každý má svoje miesto. Keď zazvoní, zmení sa na priestor plný hlasov, zošitov a odpovedí.