Hádanka #12231:
Strážim tvoje úlohy aj opravné čiary.
Nie som kniha, no ukrývam zápisky, čmáranice aj prepisy. Keď ma otvoríš, často vonia po škole a vnútri ma delia riadky.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Strážim tvoje úlohy aj opravné čiary.
Nie som kniha, no ukrývam zápisky, čmáranice aj prepisy. Keď ma otvoríš, často vonia po škole a vnútri ma delia riadky.
Na mňa sa píše, no sám nič nehovorím
V triede na mňa ukazuje učiteľ a po ťahu zmizne stopa kriedy. Nie som zošit ani kniha, no viem niesť príklady, slová aj tajné odkazy.
Miestnosť, kde sa ozýva šum učenia
Nie je to iba miestnosť so stoličkami. Keď sa v nej všetci usadia, začína sa písanie, otázky aj ticho pred zvonením.
Miesto, kde spolu začína vyučovanie
Ráno som plná ruchu, potom sa upokojím do spoločnej práce. Nepatrím jednej lavici ani jednému zošitu, ale držím pokope celý malý svet žiakov.
Tam sa z lekcií stáva deň po dni.
Nie je to jeden predmet, skôr priestor plný lavíc, šumu a odpovedí po zvonení. Keď sa otvorí dvere, začína sa spoločná hodina a každý vie, kde má sedieť.
Kde sa píše kriedou aj fixkou
V triede na mňa ukazuje učiteľ, no na konci hodiny bývam plná stôp. Nie som zošit ani kniha, ale bezomňa sa učí ťažšie.
Miesto, kde slová miznú a znovu sa objavia
V triede ma nájdeš na stene alebo na stole, no nestačí sa na mňa len pozerať. Raz na mne niečo zmažeš, inokedy napíšeš, čo si má trieda zapamätať.
Tu sa začína aj končí školský deň
Ráno ma zaplnia hlasy, po zvonení stíchne len na chvíľu. Nie som kniha ani lavica, no bez mňa by sa hodiny rozpadli na chaos.
Stránky, do ktorých sa vraciaš
Nie som kniha, ale viem niesť tvoje chyby aj pekný rukopis. Na hodinách ma otváraš, po škole zatváraš a v taške sa často pokrčím.
Neznie, no vie hovoriť za teba.
V škole ma držíš v prstoch, no nie som zošit ani kniha. Nechávam po sebe tenké stopy na papieri a keď sa miniem, potrebujem novú náplň. Čo som?