Hádanka #14953:
Miesto, kde sa učí aj čaká
Nie som kniha ani lavica, ale bez mňa by hodina vyzerala zvláštne. Zmestí sa do mňa celý kolektív a v jednom priestore sa tu učí aj mlčí naraz.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Miesto, kde sa učí aj čaká
Nie som kniha ani lavica, ale bez mňa by hodina vyzerala zvláštne. Zmestí sa do mňa celý kolektív a v jednom priestore sa tu učí aj mlčí naraz.
Malý nástroj na veľké poznámky
Nezvoní ako zvonček a nečíta ako kniha, no v triede robí veľa práce. Keď sa minie farba, jeho stopa na papieri sa zrazu stratí.
Miesto, kde sa triedi deň na hodiny
Ráno je v nej hluk, potom sa upokojí a čaká na zvonenie. Píše sa v nej kriedou, sedí sa v laviciach a každý má svoje miesto.
Tam sa učí, odpovedá aj šepká.
Je plná lavíc, spolužiakov a hlasu učiteľa, no sama nie je budova. Keď sa začne hodina, všetci v nej zostanú spolu do zvonenia.
Miesto, kde sa zhlukujú hlasy aj lavice
Keď zazvoní, všetci sa zbehnete na jedno miesto a rozdelíte sa podľa ročníka. Neučím, no bez mňa by sa hodiny ťažko začínali.
Miesto, kde sa hlasy menia na poriadok
Ráno som plná šumu, po zvonení sa upokojím a každý si sadne na svoje miesto. Nie som budova, ale v nej ma nájdeš najčastejšie.
Miesto, kde sa učí spolu naraz veľa detí.
Ráno sa v nej ozýva šum hlasov, potom sa stíši pri tabuli. Lavice sú v radoch a každý má svoje miesto.
Miesto, kde sa ticho mení na vedomosti
Ráno sa v ňom zhromaždí veľa detí a zvonček rozhodne, kto patrí dnu. Sú tu lavice, tabuľa aj hluk, ktorý sa po chvíli zmení na sústredenie.
Miesto, kde sa ozýva zvonček
Vošli by sem viacerí naraz a každý má svoje miesto. Keď zazvoní, všetci sa presunú ďalej, no najprv tu sedíme, píšeme a počúvame.
Miesto, kde sa ozve aj šepot
Ráno sa naplním hlasmi, potom si sadnú menšie skupiny a čakajú na pokyny. Na dverách mám číslo, no nie som izba v hoteli a bez mňa by školský deň nemal svoje jadro.