Hádanka #16577:
Nie som lavica, a predsa v škole patria ku mne všetci
Každé ráno sa tu stretne rovnaká partia, no zostava sa po rokoch mení. Máme svoje pravidlá, hluk aj tajné spojenectvá pri poslednej lavici.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Nie som lavica, a predsa v škole patria ku mne všetci
Každé ráno sa tu stretne rovnaká partia, no zostava sa po rokoch mení. Máme svoje pravidlá, hluk aj tajné spojenectvá pri poslednej lavici.
Miesto, kde sa učí celá partia
Každé ráno v nej zaznie zvonček a lavice čakajú na žiakov. Nie je to kniha ani písanka, no bez nej by sa hodina nezačala.
Na nej mizne omyl a pribúda odpoveď pred očami celej triedy.
Je na stene aj na stole, no nie je to kniha. Keď po nej niečo prejde, stopa sa dá hneď zmazať a začať odznova.
Stránky ticho čakajú na ďalší riadok.
Som s tebou v taške, na stole aj pod lavicou, no nie som kniha. Keď ma otvoríš, spájam dni, úlohy a poznámky do jedného miesta.
Miesto, kde to žije medzi lavicami
Ráno sa v mne stretnú žiaci, učiteľ a množstvo otázok. Nie som predmet v taške, ale bez mňa by sa hodina len tak nerozbehla.
Keď sa tam ozve zvonček, všetko má svoje miesto
Nie som budova ani predmet na písanie. Som miesto, kde spolu sedia žiaci, počúvajú učiteľa a čakajú na ďalšiu hodinu.
Miesto, kde sa učí spolu
Ráno je plná šepotu, po zvonení sa upokojí a začne pracovať. V nej sedia spolu deti, hoci každé má iný zošit a iné písmo.
Miesto, kde sa triedia hlavy aj zošity
Ráno je plná šepotu, po zvonení sa v nej všetko usadí do poriadku. Keď sa zavrú dvere, stane sa z nej malý svet s lavicami, tabuľou a hlukom odpovedí.
Všetci sme spolu, no každý má svoje miesto
Môžem byť hlučná aj tichá, plná otázok aj príkladov. Keď sa otvorí dvere, nestačí len vedieť učivo — treba vedieť, kam si sadnúť.
Strážca písmen aj tajných poznámok
Nie som kniha, ale v škole ma otvoríš často. Držím rady, úlohy aj počmárané okraje a bez mňa by sa mnohé myšlienky rýchlo stratili.