Hádanka #19045:
Miesto, kde sa deň začína aj končí zvonením
Nie som budova ani lavica, no v mojom priestore sa učí naraz viac detí. Keď učiteľ vstúpi, hluk zvyčajne stíchne a všetci hľadajú svoje miesto.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Miesto, kde sa deň začína aj končí zvonením
Nie som budova ani lavica, no v mojom priestore sa učí naraz viac detí. Keď učiteľ vstúpi, hluk zvyčajne stíchne a všetci hľadajú svoje miesto.
Miesto, kde sa učí aj šušká
Ráno sa v ňom zíde veľa detí, zvonček ich rozdelí podľa veku a po zvonení sa z neho ozýva hluk aj ticho. Nie je to kniha, ale vedomosti sa v ňom stretávajú každý deň.
Stránky, čo znesú gumovanie
Zbieram tvoje písmená, počty aj opravy, no nie som kniha. Keď sa preklopím v taške, zvyknú sa mi pokrčiť rohy.
Píše sa na ňu, ale neostáva navždy
V triede na mňa učiteľ často ukazuje a potom všetko zmaže jedným ťahom. Nie som zošit ani kniha, no bezomňa by sa príklady vysvetľovali ťažšie.
Miesto, kde sa začína vyučovanie
Ráno sa v mne stretne viac detí a učiteľka má pre každého miesto. Nie som kniha ani zošit, ale celý deň sa v mne ozývajú odpovede.
Krieda po mne zanechá stopu
V triede na mňa učiteľ píše a po hodine ma môže zotrieť. Nie som zošit ani kniha, ale bezomňa by sa veľa vysvetľovalo ťažšie.
Kde sa zídu deti a znie zvonček
Nie som kniha ani lavica, no bez mňa by sa učilo ťažko. Denne v nej sedí rovnaká partia, kým ich nerozdelí prestávka.
Miesto, kde sedí celý kolektív
Tu sa cez deň stretáva veľa žiakov a každý má svoje miesto. Keď zazvoní, mení sa na priestor, kde sa učí, píše aj počúva.
Miesto, kde si všetci delia jeden priestor a plán
Neučím sám, ale bez mňa by sa lekcie rozpadli na hluk. Mám svoje meno na dverách a každý deň v ňom sedí iná skupina žiakov.
Miestnosť plná zošitov a lavíc
Ráno sa v nej zíde veľa detí, no nie je to chodba ani jedáleň. Tu sa sedí spolu, píše sa a čaká sa na zvonenie.