Hádanka #21046:
Miesto, kde slová miznú a znova sa objavia
V triede ma vidí každý, ale nie som zošit ani kniha. Učiteľ na mňa píše a potom ma zase vymaže, akoby nič nebolo.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Miesto, kde slová miznú a znova sa objavia
V triede ma vidí každý, ale nie som zošit ani kniha. Učiteľ na mňa píše a potom ma zase vymaže, akoby nič nebolo.
Miesto, kde sa vie zmeniť aj obyčajné ráno
Nie je to budova, a predsa sa v nej stretáva veľa detí naraz. Keď zazvoní, zhlukne sa tam ruch, hlasy aj zošity.
Stojím pri stene, no nosím slová celú hodinu
Keď sa na mňa píše, trieda stíchne a všetky pohľady sa otočia jedným smerom. Raz ma zotrú do prachu, inokedy na mňa krieda kreslí celý svet.
V tomto priestore sa učí aj ticho počúva.
Nie som lavica ani učebnica, no bez mňa by hodina nemala kde začať. Zvyknem byť plný žiakov, otázok a občas aj šumu.
Miesto, kde sa učí aj čaká
Ráno sa v nej stretne veľa hláv a každý má svoje miesto. Po zazvonení sa naplní šepotom, po hodine zas tichom. Nie som budova, ale v škole ma nájdeš na každom kroku.
Miesto, kde sa učia spolu
Nie je to učebnica ani lavica, no rána tam začínajú zvonením a končia domácou úlohou. V jednom priestore sedí viac detí, aj keď každé má vlastné zošity.
Keď sa učebňa zavrie, ešte nekončím
Môžem byť plná šepotu, smiechu aj napätia pred písomkou. Keď zazvoní, všetci odchádzajú, no ja zostávam na svojom mieste.
Miesto, kde ticho nie je vždy ticho.
Bývam medzi lavicami a tabuľou, no nie som ani jedna z nich. Keď sa otvorí dvere, mení sa môj šum na poriadok a z poriadku zase na šum.
Tam sa zíde celá partia po zvonení.
Nie je to jedna lavica ani jedna kniha. Je to miesto, kde spolu sedí viac žiakov a učiteľ tam začína vyučovanie.
Nie som učiteľ, no rozhodujem o nich
Keď je nás viac pokope, počuješ šum, smiech aj škrabot ceruziek. Každý má svoje miesto, ale spolu tvoríme jeden celok v škole.