Hádanka #22975:
Miesto, kde sa píšu odpovede
Nie som kniha, no slová na mne zostávajú aspoň na chvíľu. Učiteľ na mňa ukazuje a potom sa zasa vymažem jedným ťahom.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Miesto, kde sa píšu odpovede
Nie som kniha, no slová na mne zostávajú aspoň na chvíľu. Učiteľ na mňa ukazuje a potom sa zasa vymažem jedným ťahom.
Strážim tvoje riadky aj gumy.
Mám stránky, ale nie som kniha. Do mňa si píšeš úlohy, kreslíš prvé nápady a občas schovám aj známku od učiteľa.
Miesto, kde každý deň sedí iná partia
Ráno som plná šumov, šepotu a zdvihnutých rúk. Popoludní zasa stíchnem, no cez deň držím pohromade ľudí, rozvrh aj odpovede.
Miesto, kde sa triedi deň v škole
Ráno tam všetci sedia podľa rozpisu, na stene visí poriadok a na stole býva hluk aj ticho striedavo. Nie som budova, skôr jej pravidelný kúsok. Čo som?
Miestnosť plná hlasov, lavíc a tajných poznámok
Ráno ma otvorí zvonček a večer zatvorí posledný krok žiakov. Vnútri sa sedí, píše, odpovedá aj sníva o prestávke.
Miesto, kde sa hlasy menia na poriadok
Som plná lavíc a pohľadov dopredu. Keď zaznie zvonček, zhluknem desiatky ľudí na jedno miesto a hodina sa začne presne tam, kde ma každý pozná.
Miesto, kde sa začína vyučovanie
Ráno sa tam stretne veľa detí, no každý si sedne na svoje miesto. Učiteľ tam niečo vysvetľuje a tabuľa sa pozerá na všetkých naraz. Čo je to?
Miesto, kde sa deň mení na učenie.
Ráno sa v nej všetci stretnú a každý má svoje miesto. Keď učiteľ niečo vysvetľuje, zrazu stíchne a počuť len perá. Čo je to?
Miesto, kde začína deň zvonením
Každé ráno sa tu stretne viac príbehov než v jednej knihe. Nie som lavica ani budova, no v mojej náruči sa učí spolu celý dav.
Miesto, kde sa ozývajú lavice
Ráno sa naplním šumom, potom v mne zostanú len hlasy a zošity na stole. Bez mňa by sa učenie len ťažko udržalo pokope.