Hádanka #3306:
Päť pomocníkov na konci jedného konca
Bez nich by sa ťažko držala taška, písalo ceruzkou či zamávalo z diaľky. Sú malé, ale vedia uchopiť aj ukázať smer.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Päť pomocníkov na konci jedného konca
Bez nich by sa ťažko držala taška, písalo ceruzkou či zamávalo z diaľky. Sú malé, ale vedia uchopiť aj ukázať smer.
Pomáha mi chytiť, písať aj mávať
Na konci mám päť „pomocníkov“, ktorí sa vedia ohnúť, stisnúť aj ukázať smer. Bez mňa by bolo ťažké niečo pevne uchopiť alebo zamávať.
Tiché, no neprestáva ani na chvíľu
Nepotrebujem prepínač ani batériu, a predsa pracujem nonstop od prvého dychu. Keď sa rozbúrim, cítiš to až v hrudi; keď stíchneš, stále idem ďalej.
Drží telo pokope, no nevidno ho na prvý pohľad
Bez mňa by sa ruka ani noha neozvali, keď treba stáť, chodiť či niesť. Som tvrdý, ale nie som zbraň a v tele ma nájdeš všade tam, kde treba oporu.
Ticho riadi celé telo
Bez neho by sa telo len motalo a zabúdalo, čo má spraviť. Keď je unavené, vieš to na nálade aj na sústredení. Čo je skryté v hlave?
Bez mňa by svet nemal farby ani smer.
Prijímam svetlo, no nie som lampa. Keď sa na mňa niečo lepí, slzia ti líca a keď sa zmením, zrazu vidíš bližšie či ďalej.
Bez neho svet stráca farby.
Pomáham ti vidieť cestu aj úsmev, no sám nič nepojem ani nechytnem. Keď sa unavím, všetko sa rozmaže a treba žmurknúť.
Skrytý veliteľ tela
Riadi pohyby, pamäť aj myšlienky, no nevidno ho zvonku. Keď sa niekto udrie do hlavy, môže byť zrazu všetko pomalé alebo pomýlené.
Malý strážca svetla aj farieb
Bez mňa by obraz v hlave bol len rozmazaná škvrna. Zachytím svetlo, no sám ho nevyrábam, a dokážem zrýchliť aj zúžiť svoj otvor podľa toho, čo práve vidím.
Bez nich by si svet videl len napoly.
Zachytím svetlo a pošlem ho ďalej, aby si vedel rozoznať tvár aj farbu. Keď ma niečo štípe, hneď sa zatvorím.