Hádanka #18025:
Tlkot, čo nikdy celkom nezmlkne
Pracujem bez prestávky od prvého nádychu až po posledný. Keď zrýchlim, telo vie, že je čas behať; keď spomalím, nastáva pokoj. Čo som?
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Tlkot, čo nikdy celkom nezmlkne
Pracujem bez prestávky od prvého nádychu až po posledný. Keď zrýchlim, telo vie, že je čas behať; keď spomalím, nastáva pokoj. Čo som?
Tlkot, ktorý počuť aj bez uší
Pracujem bez prestávky od prvého nádychu po posledný. Keď sa zľakneš alebo rozbehneš, zrýchlim, aby telo stíhalo.
Strážca svetla bez brnenia
Zvonka som len malý otvor, no bez mňa by si nečítal ani neprešiel tmou. Keď sa niečo priblíži, okamžite viem, že treba zamerať pozornosť.
Skrytý veliteľ v tvojej hlave
Nevidíš ma, no bez mojej práce by sa myšlienky, pohyb aj spánok plietli. Keď sa rozhoduješ rýchlo, bývam pri tom prvý.
Veliteľ v tvojej hlave
Keď sa učíš, pamätáš si a rozhoduješ sa, ticho pracujem bez prestávky. Nie som sval ani kosť, no bez mňa by si bol len pasívny divák.
Veliteľ v tvojej hlave
Nepočuješ ma ušami ani nevidíš očami, a predsa zo mňa vychádza rozhodnutie pre každý pohyb. Keď sa zraním, zmení sa reč, pamäť aj nálada.
Veliteľ v tvojej hlave
Nepatrím k svalom ani kostiam, no bez mňa by pohyby nemali pokyny. Keď si spomenieš, plánuješ alebo snívaš, pracujem potichu vnútri.
Veliteľ bez uniformy
Nevidíš ma zvonka, no keď sa rozhoduješ, som pri tom. Uložím spomienku, vyrátam plán a niekedy ťa varujem skôr, než sa pohneš.
Tichý strážca svetla
Bez mňa je všetko len tieň a tvary bez hrán. Viem zaostriť na blízko aj ďaleko, no sám nič nedržím v rukách.
Vidím svet, aj keď nie som kamera.
Na tvári ma nosíš vo dvojici a bez mňa by farby aj pohyb boli len tieň. Chcem svetlo, no keď ho je priveľa, radšej sa skrútim do tieňa.