Hádanka #20820:
Vidím bez krokov a mrknutím sa skrývam.
Nechávam svet prechádzať cez malý otvor a potom ho skladám do obrazu. Keď sa blýska, chránim sa mihnutím a slzy mi pomáhajú zostať čistý.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Vidím bez krokov a mrknutím sa skrývam.
Nechávam svet prechádzať cez malý otvor a potom ho skladám do obrazu. Keď sa blýska, chránim sa mihnutím a slzy mi pomáhajú zostať čistý.
Bez neho by sa telo spomalilo
Celý deň pracujem potichu, aj keď si ma nevšímaš. Keď sa rozbehneš alebo sa zľakneš, bijem rýchlejšie a posielam život ďalej.
Bez mňa je všetko len tma a farby miznú.
Mám viečka, no nespím. Zachytávam svetlo a pomáham ti rozoznať tváre aj písmená. Čo som?
Skrytý veliteľ v lebke
Nepočuješ ma, no rozhodujem o tom, čo urobíš, povieš aj zapamätáš si. Keď sa poškodím, telo sa správa zvláštne, hoci zvonka nič nevidno.
Má päť prstov, ale nie je strom
Pomáham ti chytiť pero, otvoriť dvere aj zamávať kamarátovi. Keď sa porežeš, práve ja to najčastejšie schytám ako prvý.
Bez nej by si nechytil ani kľúč, ani hrnček.
Má päť oddelených pomocníkov a vie uchopiť, napísať aj zamávať. Keď ju zraníš, zistíš, aká je pre každodenné veci nepostrádateľná.
Dá sa ňou chytiť, napísať aj zamávať
Na konci mám päť menších pomocníkov a bez nich by mi mnohé padalo z rúk. Vďaka mne vieš vziať lyžicu, zapnúť gombík aj podať pozdrav.
Malý strážca, čo zachytí svetlo.
Bez mňa by si farby, tvary ani pohyb nevidel tak, ako sú. Z diaľky sa len pozerám, no stačí mi mihnúť sa a hneď sa zatvorím.
Päť pomocníkov na jednom konci tela
Keď niečo pevne chytíš, robím z malej sily veľkú. Viem ukázať smer, držať, písať aj mávať, hoci bez mňa by sa to robilo ťažko.
Bez neho sa svet rozmazáva
Bez neho by si čítal len tieň písmen a tváre by sa menili na škvrny. Je malé, citlivé a vie ho podráždiť aj silné svetlo.