Hádanka #19741:
Ticho pracuje aj v noci.
Neprestávam ani vtedy, keď spíš, a moje údery cítiš len zblízka. Keď sa rozbúšim, telo to hneď prezradí.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Ticho pracuje aj v noci.
Neprestávam ani vtedy, keď spíš, a moje údery cítiš len zblízka. Keď sa rozbúšim, telo to hneď prezradí.
Kde sa rodí plán aj spomienka
Bez hlasu riadi moje kroky, no sama ju nevidno. Keď sa unaví, pomýli smer, mená aj čas, a predsa ju nosím stále so sebou.
Časť tela, čo chytá aj púšťa
Bez nej nedržíš tašku, nepíšeš ani nepohladíš niekoho po pleci. Má päť prstov, no sama nie je prstom a vie byť pravá aj ľavá.
Bez neho by si svet videl len napoly
Pomáham ti čítať, spoznať tváre aj vyhnúť sa prekážke. Keď som unavený, stačí ma zavrieť a na chvíľu je tma.
Päť pomocníkov, jedna úloha
Dokážem chytiť, ukázať aj napísať, hoci nie som sám sebe pánom. Keď sa zohnem, hovorí o mne aj zápästie a bez mňa by bolo ťažké udržať svet v prstoch.
Ticho riadi celé telo z jedného miesta.
Bez neho by si si nepamätal mená ani cestu domov. Keď sa učíš, pracuje najviac, hoci ho nevidno zvonka.
Pomáha mi uchopiť svet aj bez slov.
Mám päť prstov, viem chytiť pohár aj napísať odkaz. Keď ju schováš do vrecka, aj tak o nej vieš pri každom potrasení.
Tichý motor, čo nikdy nezastaví.
Pracujem bez prestávky od prvého nádychu až do posledného. Keď sa rozbehnem rýchlejšie, cítiš ma v hrudi aj na zápästí, no nie som sval na ruke.
Vidíš svet, ale najprv cez mňa
Zachytím obraz a potom ho pošlem ďalej, aby si vedel, čo je pred tebou. Keď sa zablysne, na chvíľu sa bránim a pri chorobe vie zmeniť aj farbu či ostrosť pohľadu.
Okná tela, čo nikdy neotváraš rukou
Svet ku mne prichádza cez malý otvor, no obraz skladám až hlboko vo vnútri. Viem sa prispôsobiť tme aj jasu, hoci sám nič neosvetľujem.