Hádanka #5604:
Tvrdá opora, čo nosíš stále so sebou
Som pevná a neohýbam sa ako sval, no bez mňa by telo nemalo pevnú oporu. Keď sa pokazím, opravuje ma lekár a niekedy mi dáva čas, aby som sa znovu spojila.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Tvrdá opora, čo nosíš stále so sebou
Som pevná a neohýbam sa ako sval, no bez mňa by telo nemalo pevnú oporu. Keď sa pokazím, opravuje ma lekár a niekedy mi dáva čas, aby som sa znovu spojila.
Bez nej by si držal aj púšťal oveľa ťažšie.
Pomáham chytiť hrnček, zaviazať šnúrky aj napísať odkaz. Som na konci ramena, no nie som rameno a bez môjho stisku veľa vecí nevieš udržať.
Tichý veliteľ v tvojej hlave
Bez toho by sa ti pletli spomienky, pohyby aj rozhodnutia. Nevidno ho na povrchu, no ked mu nieco ujde, cite to cely den.
Bez neho by svet stratil farby aj hĺbku.
Keď sa pozeráš zblízka, pracuje bez prestávky a vie sa prispôsobiť tme aj svetlu. Má otvor, no nie ústa, a bez jeho súhry by si obraz len tušil.
Čo drží telo pokope?
Je tvrdá, no nie je z ocele. Skryje sa pod svalmi a bez nej by sa telo len rozsypalo. V páde ju nechceš počuť zaprasknúť.
Veliteľ v tvojom vnútri
Nevidno ma, no bez môjho súhlasu sa nepohneš ani nepamätáš. Zvládam rozhodovať, počítať aj snívať, hoci ma v zrkadle nenájdeš.
Päť pomocníkov na konci jednej končatiny
Vieš nimi chytiť loptu, držať ceruzku aj zamávať z diaľky. Keď sa jeden poraní, zrazu je ťažšie spraviť aj maličký úkon.
Pomáham chytiť loptu aj zapnúť zips.
Mám päť dlhých pomocníkov a viem pevne stisnúť aj jemne pohladkať. Keď sa zraním, hneď to cítiš pri každom pohybe.
Dva pohľady, jeden svet
Bez mňa by farby, tvary ani vzdialenosť nedávali zmysel. V tme sa viem meniť, cez deň zaostrujem a pritom sa nepohnem z miesta.
Tichý riadiaci pult v hlave
Bez hlasu rozhodujem, kedy sa pohne ruka a kedy príde spánok. Keď sa pomýlim, zmení sa pamäť, reč aj sústredenie.