Hádanka #6019:
Pomocník na uchopenie aj objatie
Keď niečo zdvihneš, mám v tom prsty, hoci sám nič nepíšem. Viem chytiť hrnček, zamávať na pozdrav aj stisnúť dlaň bez jedinej slova.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Pomocník na uchopenie aj objatie
Keď niečo zdvihneš, mám v tom prsty, hoci sám nič nepíšem. Viem chytiť hrnček, zamávať na pozdrav aj stisnúť dlaň bez jedinej slova.
Bez nej by si nič nechytil.
Mávam päť prstov, viem chytiť aj ukázať smer. Pomáham ti písať, niesť tašku aj podať si pohár, hoci nie som celá paža.
Bez nej by si len siahol do prázdna
Má päť vyčnievajúcich koncov, no nie je to hviezda. Vďaka nej chytíš, napíšeš aj podáš pozdrav bez slov.
Vidím svet, aj keď zostávam ticho.
Bez mňa by farby splývali a vzdialenosť klamala. Nepotrebujem slová, no viem zachytiť aj to, čo príde zľava či zhora.
Bez mňa by telo nešlo dlho
Neodpočívam ani v noci a stále posielam silu do celého tela. Keď sa rozbehnem rýchlejšie, cítiš ma až v hrudi.
Ticho rozhoduje o tom, čo si zapamätáš.
Bez neho by sa spomienky miešali ako zlé puzzle a myšlienky by sa rozutekali. Nie je vidieť na prvý pohľad, no riadi, čo vnímaš, učíš sa aj snívaš.
Bez nej by aj dvere ostali zavreté
Má päť pomocníkov, vie chytiť, ukázať aj pohladiť. Keď niečo zdvihneš, ona pracuje prvá, hoci si to málokto všimne.
Bez mňa je svet len tieň a hmly
Keď sa zotmie, pomáham ti rozoznať tvar dverí aj úsmev na tvári. Som malý, no bez môjho svetla by bolo veľa vecí nejasných.
Malý motor, ktorý nezhasína ani v noci
Bijem potichu pod hrudníkom, no bez môjho rytmu by sa nič ďaleko nedostalo. Keď sa rozbehnú emócie či beh, ozvem sa silnejšie, ale nikto ma nepočuje tak ako krv.
Dvere do sveta farieb a tvarov
Bez tohto detailu by si videl len matne, no nie je to obrazovka ani svetlo. Keď sa zmení svetlo, rýchlo sa prispôsobí, aby si stále rozoznal, čo máš pred sebou.