Hádanka #21243:
Tiché centrum, čo riadi všetko
Nevidno ma zvonku, no bez môjho pokynu by sa telo mýlilo v pohybe aj v reči. Učím sa, pamätám si a niekedy ma jediné zle vyhodnotené vnemy zaskočia.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Tiché centrum, čo riadi všetko
Nevidno ma zvonku, no bez môjho pokynu by sa telo mýlilo v pohybe aj v reči. Učím sa, pamätám si a niekedy ma jediné zle vyhodnotené vnemy zaskočia.
Bez mňa nič neuchopíš ani nepustíš.
Mám päť prstov, no nie som strom. Viem držať, písať aj mávať, a keď sa zraním, hneď to človek cíti pri každom dotyku.
Tvrdý oporný diel ukrytý pod kožou
Držím telo pevné a chránim to najcitlivejšie vo vnútri. Keď sa mi niečo stane, bolí to aj pri obyčajnom pohybe.
Malý majster obrazu v hlave
Nemám vlastné svetlo, a predsa vďaka mne vidíš svet okolo seba. Keď sa na mňa niečo priblíži, rýchlo sa zavriem a chránim, čo je vnútri.
Opora, čo sa schová pod kožou
Bez nej by sa telo zložilo ako stolička bez nôh. Drží tvar, chráni vnútro a pritom ju väčšinou nevidíš.
Pomáha ti chytiť aj pískať
Keď niečo uchopíš, najprv sa prihlásim ja. Viem zovrieť, ukázať smer aj pohladiť, no bez môjho pohybu by bolo veľa vecí ťažšie.
Pomáham chytiť aj pustiť.
Mám päť pomocníkov v jednom rade a bez nich by sa ťažko držalo, písalo aj mávalo. Keď niečo zdvihneš alebo podáš, som vždy pri tom.
Tichý veliteľ v tvojej hlave
Bez neho by si neplánoval, nepamätal si mená ani sa rýchlo nerozhodoval. Je schovaný v hlave a pracuje stále, aj keď o tom netušíš.
Dlaň, čo chytá aj kreslí
Mám päť pomocníkov, no sám nie som ani noha ani oko. Bez seba nepodpíšem papier, nezdvihnem hrnček a v tichu viem aj pohladiť.
Bez mňa by farby aj písmená strácali tvár
Dvíham sa a sťahujem, keď sa niečo blýska pred tvárou. Nepomáham len vidieť; cez mňa sa do vnútra dostane obraz aj slza.