Hádanka #23247:
Bez nej by si sotva chytil aj pohár.
Pomáham ti chytiť, písať aj mávať, no sám o sebe som len časť tela na konci paže. Mám prsty, dlaň aj zápästie, a predsa nie som celé rameno.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Bez nej by si sotva chytil aj pohár.
Pomáham ti chytiť, písať aj mávať, no sám o sebe som len časť tela na konci paže. Mám prsty, dlaň aj zápästie, a predsa nie som celé rameno.
Bez neho by bol svet len sivý tieň.
Cez mňa vchádza svetlo, aby si videl farby, tváre aj písmená. Keď sa zavriem, zrazu je tma alebo sen.
Drží ťa pokope, no nie je mäkký.
Keď sa zlomí, bolí to aj pri obyčajnom pohybe. Nie som sval ani koža, ale bez mňa by sa telo zrútilo do seba.
Pomáham chytiť aj napísať
S ňou otvoríš dvere, podržíš hrnček aj zamávaš z okna. Keď však ochabne, aj obyčajná fľaša zrazu váži viac, než by mala.
Pomáham chytiť, písať aj podať pozdrav.
Má päť koncov, no nie je to hviezda. Bez nej by si ťažko otvoril dvere, podržal lyžicu alebo mávol kamarátovi.
Malé okno, cez ktoré sa svet mení na obraz.
Keď sa predsa len zavriem, deň na chvíľu zmizne. Som citlivý na svetlo, no bez môjho ticha by si len ťažko spoznal tváre aj farby okolo seba.
Bez mňa by si sa stratil v sekunde
Nevidno ma, no riadim myšlienky, pohyb aj spomienky. Keď niečo spadne z rúk, niekto v tele to musí najprv vyhodnotiť; kto je to?
Bijem celý život bez prestávky
Keď sa rozbehneš, zrýchlim aj ja. Nepotrebujem pokyny ani ruky, no bez môjho rytmu by telo dlho nefungovalo. Čo som?
Tlkot, čo sa nikdy celkom nezastaví
Keď sa rozbehnem, zrazu ma cítiš až v krku a niekedy aj v ušiach. Nepatrím medzi svaly, no bez môjho tichého rytmu by sa telo ďaleko nedostalo.
Veliteľ v tvojom vnútri
Neprestávam pracovať ani v noci a riadim, čo cítiš aj čo si pamätáš. Keď sa poraní moje spojenie, telo vie, že niečo nie je v poriadku.