Hádanka #3349:
Dvojica strážcov, čo vidí svet bez slov
Som otvor, cez ktorý dnu prichádza obraz, no sám nič nehovorím. Keď sa zmení svetlo, hneď upravím svoj tvar, aby bolo všetko jasnejšie.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Dvojica strážcov, čo vidí svet bez slov
Som otvor, cez ktorý dnu prichádza obraz, no sám nič nehovorím. Keď sa zmení svetlo, hneď upravím svoj tvar, aby bolo všetko jasnejšie.
Pumpujem bez prestávky celý deň
Cez deň aj noc sa neviem zastaviť a pri strachu alebo behu zrýchlim. Rozvádzam po tele to, čo je dôležité pre život, aj keď ma nikto nevidí.
Tichý motor, čo neprestáva
Cez deň aj noc pracujem bez pauzy a nikto ma nevypína. Keď sa zadýchate alebo zľaknete, zrýchlim, aby som poslal všetko tam, kde to treba.
Vždy sledujem svet, hoci ma nevidno zvonku
Zaberám miesto v tvári a bez mňa by bol svet len šero. Vnútri pracujem potichu, no stačí mi bliknutie svetla a hneď viem, kam sa pozrieť.
Tiché riadenie za čelom
Bez pohybu by som ťa nezachránil pri teste ani pri hre. Pamätám si, rozhodujem a občas aj snívam, hoci ma nevidno ani nepočuješ.
Tichý motor, čo beží bez prestávky
Nepočuješ ma, no bez môjho rytmu by sa telo rýchlo unavilo. Celý život posielam silu do ciest, ktoré nevidno, a keď sa rozbúrim, cíti to celá hruď.
Päť pomocníkov na konci jedného konca
Bez nich by sa ťažko držala taška, písalo ceruzkou či zamávalo z diaľky. Sú malé, ale vedia uchopiť aj ukázať smer.
Pomáha mi chytiť, písať aj mávať
Na konci mám päť „pomocníkov“, ktorí sa vedia ohnúť, stisnúť aj ukázať smer. Bez mňa by bolo ťažké niečo pevne uchopiť alebo zamávať.
Tiché, no neprestáva ani na chvíľu
Nepotrebujem prepínač ani batériu, a predsa pracujem nonstop od prvého dychu. Keď sa rozbúrim, cítiš to až v hrudi; keď stíchneš, stále idem ďalej.
Drží telo pokope, no nevidno ho na prvý pohľad
Bez mňa by sa ruka ani noha neozvali, keď treba stáť, chodiť či niesť. Som tvrdý, ale nie som zbraň a v tele ma nájdeš všade tam, kde treba oporu.