Hádanka #4221:
Opora, ktorá sa sama nehýbe
Nie som sval ani orgán, no držím telo pokope a chránim to, čo je vnútri. Keď sa lámem, bolí to aj pri obyčajnom pohybe.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Opora, ktorá sa sama nehýbe
Nie som sval ani orgán, no držím telo pokope a chránim to, čo je vnútri. Keď sa lámem, bolí to aj pri obyčajnom pohybe.
Čo riadi spomienky aj nápady?
Keď sa niečo učíš, spájam stopy, spomienky aj rozhodnutia. Nevidno ma na povrchu, ale bez mňa by sa myšlienky iba motali.
Tvrdá opora, ktorú nevidno na prvý pohľad
Držím telo vzpriamené, aj keď som bez života. Keď sa zraním, bolí to hlboko a bez mňa by pohyb nebol istý.
Päť pomocníkov, čo robia presnú prácu
Keď chceš uchopiť ceruzku, zaviazať šnúrku alebo mávnuť na pozdrav, spoliehaš sa na mňa. Som na konci končatiny, ale bez mňa by bol pohyb neohrabaný.
Opora tela, ktorú nevidno na prvý pohľad
Keď padneš, prvé, čo zapracuje pod kožou, je môj tichý tím. Som tvrdý, spájam a držím telo v tvare, no bez mňa by krok i vzpriamenie boli ťažké.
Tichý motor, čo nepozná prestávku
Pracujem aj vtedy, keď spíš, a môj rytmus vie prezradiť radosť aj strach. Keď sa rozbehneš, zrýchlim sa s tebou, no nie som noha ani pľúca.
Pomáham ti chytiť svet aj bez slov.
Bez mňa by si ťažko písal, niesol tašku či mávol na kamaráta. Mám dlaň, prsty aj zápästie, no nie som nástroj ani predmet.
Tvrdý rám, čo drží telo pokope
Sám sa nehýbem, ale bez mňa by sa telo zložilo. Chránim mäkké vnútro a som oporou pre svaly aj krok.
Bez neho by farby zostali len tieňom.
Svetlo sa na mne láme a obraz sa skladá, hoci ho nikdy nedržím v ruke. Keď sa pokazím, svet sa hneď rozmaže, no stále som len malý kúsok výbavy v hlave.
Dve okrúhle brány do sveta.
Keď sa niečo zablysne, zúžia sa a pri slabom svetle sa snažia zachytiť čo najviac. Bez nich by farby, tvar aj vzdialenosť zostali len hádankou.