Hádanka #24327:
Pomáham chytať, písať aj mávať
Mám päť „pomocníkov“, ktorí sa vedia zovrieť do päste aj roztiahnuť do pozdravu. Bez mňa by pero padalo a hrnček by sa držal ťažšie.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Pomáham chytať, písať aj mávať
Mám päť „pomocníkov“, ktorí sa vedia zovrieť do päste aj roztiahnuť do pozdravu. Bez mňa by pero padalo a hrnček by sa držal ťažšie.
Tvrdý oporný diel tela
Niesom vidieť ako sval, no držím telo pokope a chránim citlivé vnútro. Keď sa zlomím, bolí to aj bez jediného škrabanca.
Tlkot, čo sa ozve aj v tichu
Pracujem bez prestávky od prvej sekundy, no väčšinou ma cítiť až v námahe či strese. Keď sa zrýchlim, telo to okamžite vie, hoci ma nikto nevidí.
Keď sa rozbúcham, telo sa má na pozore.
Pracujem bez prestávky a môj rytmus prezrádza napätie aj radosť. Nevidno ma navonok, no bez môjho tlaku by sa krv nikam nedostala. Čo som?
Tlkot, čo nepočuješ len u ucha
Bijem bez prestávky od prvého nádychu a tlačím život do celého tela. Keď sa rozbúrim, cítiš ma až v hrudi, no nevidíš ma na povrchu.
Bez mňa by bol svet len rozmazaný náčrt.
Ráno ma otvoríš a svet dostane farby, hĺbku aj smer. Keď sa unavím, všetko sa mi zlieva do hmly a stačí malý prach, aby som protestoval.
Ticho velím celému telu
Bez mňa sa myšlienky pletú a rozhodnutia meškajú. Som ukrytý v hlave, no riadim aj to, čo si pamätáš a cítiš.
Ticho držím tvar celého tela
Som pevný, no nie som skala. Schovávam sa hlboko pod kožou a bez mňa by sa telo zosunulo ako stan bez tyčí. Čo som?
Piata na rade, no bez nej nič nechytíš
Pomôžem ti chytiť hrnček, podať si ruku aj napísať poznámku. Som na konci paže, viem sa zavrieť do päste aj jemne pohladiť.
Tichý veliteľ za čelom
Nevidno ma zvonka, no bez mňa by si si nepamätal meno ani cestu domov. Keď sa učíš, som v plnej práci a občas ma zradí aj obyčajný moment.