Hádanka #3636:
Opora, čo v sebe skrýva tvar aj silu
Keď padneš, prvé ma cítiť. Som tvrdá opora tela a bez mňa by sa ruky ani nohy neudržali pokope. Kde sa vo mne láme úder, tam bolí celý človek.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Opora, čo v sebe skrýva tvar aj silu
Keď padneš, prvé ma cítiť. Som tvrdá opora tela a bez mňa by sa ruky ani nohy neudržali pokope. Kde sa vo mne láme úder, tam bolí celý človek.
Tichý motor, čo nikdy neodpojíš
Pracujem bez prestávky od prvého nádychu do posledného. Keď sa rozbúrim, cítiš ma v hrudi; keď zoslabnem, zle sa to skrýva. Čo som?
Vidím aj v tme, no sám svetlo nevydávam.
Bez mňa by farby boli len tieňom a smer by si hádal naslepo. Keď ma niečo štípe, slzia aj tí, čo nechceli plakať.
Pomáha ti chytiť aj pustiť.
Keď niečo vezmeš do dlane, bez mňa by to bolo ťažšie udržať. Viem písať, mávať aj ukazovať, no nie som samostatný predmet.
Tichý motor, ktorý sa nezastaví
Pracujem aj vtedy, keď spíš a nik ma nepočuje. Bez mňa by sa krv len povaľovala na mieste, no ja ju tlačím ďalej v presnom rytme.
Bez nej by si nič nechytil
Má päť pomocníkov na jednej strane a vie sa stisnúť do päste aj rozprestrieť do pozdravu. Bez nej sa ťažko píše, nosí i chytá lopta.
Bez neho by si svet videl len v hmle.
Dve malé brány mi otvárajú pohľad na farby, svetlo aj tmu. Keď sa zavriem, na chvíľu zmizne všetko pred tebou.
Tichý základ tela, čo bolí až po páde
Nesiem ťarchu, chránim vnútro a bez môjho pevného rámu by sa telo zrútilo. Nevidno ma zvonka na prvý pohľad, no každý pohyb by bez mňa stratil oporu.
Tichý motor bez diaľkového ovládača
Celý deň pracujem bez prestávky a v noci si dávam len krátky oddych. Keď sa rozbúrim, cítiš to až v hrudi, hoci ma nevidíš zvonku.
Riadim telo bez volantu
Keď sa rozhoduješ, kam pôjdeš alebo čo povieš, pracujem potichu vnútri hlavy. Bez mňa by si si veľa vecí nepamätal a ťažko by si sa sústredil.