Hádanka #5991:
Vidím svet, aj keď zostávam ticho.
Bez mňa by farby splývali a vzdialenosť klamala. Nepotrebujem slová, no viem zachytiť aj to, čo príde zľava či zhora.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Vidím svet, aj keď zostávam ticho.
Bez mňa by farby splývali a vzdialenosť klamala. Nepotrebujem slová, no viem zachytiť aj to, čo príde zľava či zhora.
Bez mňa by telo nešlo dlho
Neodpočívam ani v noci a stále posielam silu do celého tela. Keď sa rozbehnem rýchlejšie, cítiš ma až v hrudi.
Ticho rozhoduje o tom, čo si zapamätáš.
Bez neho by sa spomienky miešali ako zlé puzzle a myšlienky by sa rozutekali. Nie je vidieť na prvý pohľad, no riadi, čo vnímaš, učíš sa aj snívaš.
Bez nej by aj dvere ostali zavreté
Má päť pomocníkov, vie chytiť, ukázať aj pohladiť. Keď niečo zdvihneš, ona pracuje prvá, hoci si to málokto všimne.
Bez mňa je svet len tieň a hmly
Keď sa zotmie, pomáham ti rozoznať tvar dverí aj úsmev na tvári. Som malý, no bez môjho svetla by bolo veľa vecí nejasných.
Malý motor, ktorý nezhasína ani v noci
Bijem potichu pod hrudníkom, no bez môjho rytmu by sa nič ďaleko nedostalo. Keď sa rozbehnú emócie či beh, ozvem sa silnejšie, ale nikto ma nepočuje tak ako krv.
Dvere do sveta farieb a tvarov
Bez tohto detailu by si videl len matne, no nie je to obrazovka ani svetlo. Keď sa zmení svetlo, rýchlo sa prispôsobí, aby si stále rozoznal, čo máš pred sebou.
Dve malé okná do sveta
Bez nich by si nevidel farby ani pohyb. Strážia ťa pred svetlom, no samy sú citlivé na prach aj slzy.
Pomáham chytiť, držať aj mávať.
Mám päť malých pomocníkov a bez nich by som toho veľa nezvládla. Viem písať, nosiť aj podať, no sama som viac než len dlaň.
Tvrdá opora, bez ktorej by si sa zosunul.
Nevidno ma hneď, ale držím tvoje telo pokope a dávam mu tvar. Keď sa zlomím, bolí to aj pri obyčajnom kroku.