Hádanka #23296:
Bijem aj v tichu, no nik ma nepočuje.
Nesiem rytmus, ktorý cítiš skôr než vidíš. Keď sa rozbehneš, zrýchlim; keď sa zľakneš, tiež sa ozvem bez slov.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Bijem aj v tichu, no nik ma nepočuje.
Nesiem rytmus, ktorý cítiš skôr než vidíš. Keď sa rozbehneš, zrýchlim; keď sa zľakneš, tiež sa ozvem bez slov.
Bez nej neotočíš kľúč ani nepodpíšeš meno
Má päť pomocníkov, vie chytiť pohár aj zatlieskať do rytmu. Keď sa poraní, zistíš, ako veľa drobných úloh robila celý čas.
Pracuje bez prestávky, aj keď spíš
Počúvaš ma len niekedy, no ja bijem stále. Keď sa rozbehnú emócie alebo pohyb, zrýchlim sa skôr, než si to uvedomíš.
Pomocník, ktorým chytíš, píšeš aj držíš.
Keď sa zovriem, zvládnem podržať pohár aj stránku zošita. V prstoch mám veľa šikovnosti, ale bez ostatných by som bola len neúplná. Čo som?
Bez nej sa veľa vecí povie ťažšie
Viem chytiť, pohladiť aj ukázať smer bez toho, aby som prehovorila. Keď ma zabolí kĺb, zrazu zistíš, koľko práce som denne odrobila.
Bez nej by si sotva chytil aj pohár.
Pomáham ti chytiť, písať aj mávať, no sám o sebe som len časť tela na konci paže. Mám prsty, dlaň aj zápästie, a predsa nie som celé rameno.
Bez neho by bol svet len sivý tieň.
Cez mňa vchádza svetlo, aby si videl farby, tváre aj písmená. Keď sa zavriem, zrazu je tma alebo sen.
Drží ťa pokope, no nie je mäkký.
Keď sa zlomí, bolí to aj pri obyčajnom pohybe. Nie som sval ani koža, ale bez mňa by sa telo zrútilo do seba.
Pomáham chytiť aj napísať
S ňou otvoríš dvere, podržíš hrnček aj zamávaš z okna. Keď však ochabne, aj obyčajná fľaša zrazu váži viac, než by mala.
Pomáham chytiť, písať aj podať pozdrav.
Má päť koncov, no nie je to hviezda. Bez nej by si ťažko otvoril dvere, podržal lyžicu alebo mávol kamarátovi.