Hádanka #11485:
Viem chytiť aj pustiť, no nikdy nespím
Mám päť „prstov“, no nie som strom. Bez mňa sa ťažko píše, drží aj kýva, a keď sa zraním, bolí to celé telo.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Viem chytiť aj pustiť, no nikdy nespím
Mám päť „prstov“, no nie som strom. Bez mňa sa ťažko píše, drží aj kýva, a keď sa zraním, bolí to celé telo.
Keď sa rozbúši, vieš to aj bez slov
Pracujem bez prestávky a môj rytmus prezradí aj strach či radosť. Ak sa zastavím, telo má veľký problém, no nevidíš ma zvonku hneď na prvý pohľad.
Piati pomocníci na konci končatiny
Keď niečo chytíš, podáváš alebo mávaš, používajú ma celé dni. Mám päť „prstových“ pomocníkov a bez mňa by bolo aj písanie lenivé.
Keď sa zhasne, stále sledujem svet
Bez slov viem ukázať strach aj údiv a z diaľky zachytím, že sa blíži niečo v pohybe. Keď ma niečo podráždi, pálim a slzím, no bez mňa by bol svet len rozmazaná mapa.
Bijem, aj keď si to nevšímaš
Som ukrytý v hrudi a pracujem celý deň bez pauzy. Keď sa zrýchlim, býva to znakom radosti, námahy alebo strachu.
Bez toho by si veľa nevidel
Pred svetom ma chráni mihnutie aj tieň a stále pracujem v tme, hoci ju nevidno. Zbieham farby, pohyb aj vzdialenosť do jedného obrazu.
Malý strážca svetla v tvojej tvári
Bez mňa by bol svet len nejasná škvrna a aj kniha by sa čítala ťažko. Môžem byť unavené, slziace aj citlivé na jas, no stále zbieram obraz pre mozog.
Tlkot, čo cítiš aj bez uší
Keď sa rozbúcha, nie je to bubon ani hodiny. Pracuje potichu celý deň a vďaka nemu sa telom niečo stále rozbieha.
Strážim svet bez brány
Bez mňa by obraz zostal len tmou, no pritom som mäkký a nikdy nepochodujem. Keď sa zmení svetlo, pracujem rýchlo a často ma prezradí len žmurknutie.
Tichý riaditeľ v tvojej hlave
Nevidno ma, no bez mňa sa ťažko skladá plán aj spomienka. Keď sa musíš rýchlo rozhodnúť, práve ja zvyknem prebrať velenie.