Hádanka #10546:
Strážim pohľad, ale som aj brána do tmy.
Keď sa blýska, zúžim sa; keď je šero, rozšírim, aby som pustil viac svetla. Som malý, no bez mňa by obraz sveta nemal ostrosť ani farby.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Strážim pohľad, ale som aj brána do tmy.
Keď sa blýska, zúžim sa; keď je šero, rozšírim, aby som pustil viac svetla. Som malý, no bez mňa by obraz sveta nemal ostrosť ani farby.
Tlkot, čo cítiš pod dlaňou
Keď sa rozbehneš, zrýchli sa so mnou celý príbeh v tele. Bez mňa by si len ťažko posielal krv tam, kde ju treba práve teraz.
Bez nej nič neuchopíš
Keď niečo zdvihneš, pomáham ti chytiť aj udržať. Mám päť dlhých pomocníkov a viem písať, mávať aj stisnúť päsť.
Bez mňa by sa nič nerozbehlo
Počítam rytmus dňa aj noci a môžem zrýchliť, keď sa zľakneš. Nie som bubon, no v tele udávam pravidelný tep.
Päť prstov, jeden úkon
Keď niečo zdvihneš, privítaš alebo pustíš, vždy sa zapojím. Viem byť jemná aj silná, nosím prsty a na dlani sa často číta, čo práve robíš.
V tele robím oporu aj ticho držím tvar.
Bez mňa by sa telo rozsypalo, no často si ma všimneš až pri páde alebo zlom pohybe. Som tvrdý a zároveň vnútri nie som len jeden kus.
Tlkot, čo počuješ aj bez slúchadiel
Som schovaný v hrudi a celý život sa neúnavne hýbem. Keď zrýchliš krok alebo sa zľakneš, ozvem sa silnejšie, hoci ma nevidíš.
Bez nej by sa veľa vecí nedalo uchopiť
Má päť prstov, ale nie je to malý tím. Vedia ňou písať, mávať aj pociťovať chlad, no sama nič nepovie.
Pomocník aj zberač predmetov
Viem niečo chytiť, držať aj ukázať smer. Keď sa zraním, každý si hneď všimne, že bez mňa sa veľa vecí robí ťažšie.
Bez mňa by si svet videl len cez tmu
Mám pred sebou viečka a za mnou sa rodia obrazy. Keď sa zmení svetlo, hneď sa prispôsobím, a predsa nie som fotoaparát.