Hádanka #13319:
Malé okno do sveta
Bez neho by si farby, pohyb ani vzdialenosť nečítal tak rýchlo. Mrknutie ho chráni a slzy ho čistia, no sám nič nehovorí.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Malé okno do sveta
Bez neho by si farby, pohyb ani vzdialenosť nečítal tak rýchlo. Mrknutie ho chráni a slzy ho čistia, no sám nič nehovorí.
Bez nej by si nič nechytil
Nie som len dlaň ani len prsty, no spolu vieme vziať, niesť aj ukázať smer. Som pri pleci, no končím ďaleko od neho a pri páde sa často ozvem skôr než zvyšok tela.
Skryté riadiace centrum bez tlačidiel
Nie som sval, no hýbem myšlienkami aj pohybom. Keď sa niečo naučíš, zostanú po tom stopy, hoci ma nevidíš zvonka.
Vo vnútri je pevná opora
Držím telo vzpriamene a chránim mäkké orgány zvnútra. Keď si udrieme ruku alebo nohu, som práve to tvrdé, čo to v sebe nesie.
Tichí strážcovia, čo neoddýchnu ani na sekundu
Počujem bez uší, ale celý život udávam rytmus, ktorý cíti celé telo. Keď sa rozbúrim alebo spomalím, zmení sa aj dych aj tvár.
Bez mňa je svet len hmlistý obraz.
Na chvíľu sa prispôsobím tme aj slnku a potom pozerám, čo sa deje okolo. Keď mi niečo vadí, rýchlo slzím a mrknem bez slova.
Tvrdý oporný rám pod kožou
Bez mňa by telo držalo tvar oveľa horšie. Som tvrdý, no nie som zub a ukrytý viem byť aj v malej ruke.
Vidím aj v tme, no som len otvor v tvári.
Bez mňa by farby stratili meno a svet by bol rozmazaný. Viem sa zúžiť, keď je svetlo silné, a pritom nič nedržím v ruke.
Keď ohyb zabolí, tenis to vie prvý.
Som záhyb, čo spája rameno s predlaktím a pri opretí sa ozvem skôr než zrkadlo. Na kurti ma cíti aj ten, kto sleduje Novak Đoković len z tribúny.
Keď sa ruka ohne, skrýva sa tam
Pri silnom ohnutí ruky vystúpi ako roh pod kožou. Pri tenise či opieraní o stôl ho cítiš skôr, než si ho všimneš v zrkadle.