Hádanka #12097:
Ticho pracujem, kým bežíš a hráš
Celý deň mi dávajú zabrať kroky, schody aj smiech. Keď sa unavíš, začnem znieť hlasnejšie, aby som telu pripomenul, že treba spomaliť.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Ticho pracujem, kým bežíš a hráš
Celý deň mi dávajú zabrať kroky, schody aj smiech. Keď sa unavíš, začnem znieť hlasnejšie, aby som telu pripomenul, že treba spomaliť.
Rytmus, čo sa nezastaví ani pri prestávke
Keď zrýchlim, cítiš ma v hrudi a celý deň riadim tempo bez povelu. Na rozdiel od zápasu „mezőkövesd-zsóry – fc košice“ nehrám na tribúne, ale v tichu pod kožou.
Tlkot, čo drží tempo života
Pracujem bez prestávky od prvého nádychu do posledného. Keď zrýchlim, cítiš ma v hrudi, no v ruke ma neudržíš.
Bez nej by si sa ťažko pozeral okolo.
Mám dve malé strážne okná na tvári. Jedným vidíš farby, vzdialenosť aj úsmev, a keď sa zavrú, svet na chvíľu zmizne.
Malý bubon, čo neprestane ani v spánku.
Celý deň pracujem bez prestávky a ľudia ma zvyknú cítiť v hrudi. Keď sa zľakneš, zrýchlim; keď sa tešíš, bijem inak. Čo som?
Dve dierky nestačia, aby som bol celý príbeh
Bez mňa by sa ti svet často točil na jednu stranu a hlasy by sa strácali v tichu. Nepatrím k očiam, no pomáham vnímať aj rovnováhu.
Pozri sa na to, čo ti pomáha vidieť.
Bez mňa by si čítal len tmu a kontúry. Mám dve sestry v tvári, spolu strážime smer aj iskru pohľadu.
Keď sa napnem, vyzerám ako zápas na hrane.
Nevidno ma stále, ale v tele ma vieš cítiť pri námahe aj po výstupe schodmi. Nepatrím medzi kosti ani orgány, no bez mňa by sa pohyb stratil v únavě.
Bez mňa je svet len tma a tieň
Vidím bez slov a bez rúk, no sám nič nechytnem. Keď sa zavriem, na chvíľu sa stratí celý svet a zostane len tma.
Tichý strážca, čo zachytí aj šepot
Keď niečo zašepkáš, priam to chytí a pošle ďalej. Bez nej by sa zmenil aj jednoduchý rozhovor, no na pohľad je len malá a ukrytá pri hlave.