Hádanka #25406:
Neviditeľná cesta v tele
Nesiem kyslík aj živiny do najvzdialenejších miest tela. Keď sa spomalím alebo upchám, telo to cíti hneď, hoci ma nevidíš ani nepočuješ.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Neviditeľná cesta v tele
Nesiem kyslík aj živiny do najvzdialenejších miest tela. Keď sa spomalím alebo upchám, telo to cíti hneď, hoci ma nevidíš ani nepočuješ.
Chránim to, čo vidíš, aj keď spíš.
Otvorím sa, keď sa zobudíš, a cez deň bdiem nad tým, čo vidí svet. Som pár, no ľudia si ma často všimnú až vtedy, keď mi niečo vadí.
Dvere do sveta farieb
Bez mňa by si nevidel farby, svetlo ani čítané písmená. Keď žmurkneš, na chvíľu sa skryjem, no hneď zas sledujem všetko pred sebou.
Vidím svet, aj keď nič nedržím
Zachytím pohľad, farby aj slzu, no bez svetla si neporadím. Mám viečka, mihanie aj svoj vlastný odraz v zrkadle.
Strážim svetlo a farby v jednom malom otvore.
Mávam viečkom, slzami aj čiernym stredom. Keď sa otočím k svetlu, vidíš viac, než som na prvý pohľad ochotný prezradiť.
Malý strážca, čo vidí aj v tme
Bez neho by bol svet len tieň a farby by stratili jas. Keď sa dívam, pracuje potichu, no keď sa unaví, všetko sa rozmaže.
Tichý oporný diel, čo nosí celé telo
Nevidno ma zvonku tak výrazne ako tvár, no bez mňa by sa telo nepostavilo rovno. Som tvrdý, držím tvar a chránim aj citlivé časti vnútri.
Rytmus, ktorý cítiš, aj keď ho nepočuješ
Pracujem bez prestávky od prvého dychu až do posledného. Keď sa rozbúrim, cítiš ma v zápästí, no ja sa skrývam hlbšie v hrudi.
Bez nej veľa vecí jednoducho neuchopíš
Keď chcem niečo zdvihnúť, natiahne sa predo mňa a vie sa zohnúť, otočiť aj pevne zvierať. Má päť „pomocníkov“, ale sama nie je nôh ani tvár.
Bez mňa by si svet videl len matne
Som na tvári, no neslúžim na úsmev. Keď sa v miestnosti zmení svetlo, reagujem skôr, než si to stihneš uvedomiť.