Hádanka #16278:
Bez nej by sa svet zrazil do tmy
Na malý okamih sa zavriem a obraz zmizne. Som dvojica, ktorá chráni cestu do vnútra, a vie ma podráždiť aj vietor či slza.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Bez nej by sa svet zrazil do tmy
Na malý okamih sa zavriem a obraz zmizne. Som dvojica, ktorá chráni cestu do vnútra, a vie ma podráždiť aj vietor či slza.
Dve strany tváre spája tichá línia.
Na prvý pohľad pôsobím ako drobný detail, no tvár bez mňa vyzerá plocho. Objavím sa až pri úsmeve, jedení aj únave a vedľa nosa viem prezradiť viac, než by som mal.
Vidím skôr, než počujem.
Dve mám, ale nebežím s nimi nikam. Keď sa pohne drobnosť pred tvárou, zistím to hneď, no bez svetla by som bol stratený. Čo som?
Na štadióne bez nich neudržíš dych
Keď sleduješ Francúzsko proti Maroku, fungujú potichu v tvojom hrudníku celý čas. Bez nich by si po behu nechytil dych ani na chvíľu.
Na trávniku rozhodnú skôr než ruky
Keď sa hrá Francúzsko proti Maroku, lopta letí po zemi a všetci sledujú, kto ju stihne. Bez nich by si neskákal ani nebežal za svojím cieľom.
Dve strany, jedna dráha
Na jednej strane sa tvárí jemne, na druhej sa pri dotyku ozve ozvena. Nepatrí slnku ani vetru, no často rozhodne, či niečo prejde ďalej alebo sa zastaví.
Bez nej sa ťažko dýcha aj vonia svet.
Je uprostred tváre a pri každom nádychu pracuje viac, než si všimneš. Vie ti aj povedať, že polievka je už príliš horúca, hoci ju ešte neochutnáš.
Keď sa súboj natiahne, ja rozhodujem.
Počas Francúzsko – Maroko ma cítiš najviac: som skrytý sval pod rebrami, ktorý sa sťahuje bez povelu. Keď prestanem pracovať, vzduch sa do hrude nedostane tak, ako má.
Bez mňa je obraz len tma
Prijímam svetlo a pošlem správu ďalej, no sám nič nevidím. Keď sa zúžim alebo roztiahnem, mení sa aj to, koľko svetla pustím dnu.
Držím ťa pokope, aj keď ma nevidíš.
Keď ma zraníš, pohyb začne štrajkovať a telo stratí pevnosť. Nie som sval ani koža, no bez mňa by sa ruka či noha len zle držali.