Hádanka #17209:
Pomáham chytiť aj pustiť
Mám päť malých pomocníkov a viem chytiť ceruzku aj loptu. Keď sa niečoho dotknem, hneď to pocítiš v prstoch.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Pomáham chytiť aj pustiť
Mám päť malých pomocníkov a viem chytiť ceruzku aj loptu. Keď sa niečoho dotknem, hneď to pocítiš v prstoch.
Kde sa rodia nápady a spomienky?
Keď sa učíš, pamätáš si a rozhoduješ sa, práve tam beží tichá práca bez prestávky. Bez neho by si len ťažko skladal sny aj plány.
Tlkot, čo ťa drží pri živote
Celý deň pracujem bez prestávky a predsa ma väčšinou nevidíš. Keď sa rozhnevám, cítiš to na celom tele.
Strážim obraz, aj keď sa na mňa nepozerá.
Neberiem si svetlo pre seba, len ho posielam ďalej, aby si videl tvar, farbu aj pohyb. Keď ma niečo podráždi, okamžite to cítiš a svet sa rozmaže.
Bez nej by si veľa vecí neudržal.
Vieš ňou chytiť lyžicu, napiť sa aj zamávať. Keď sa unaví, cítiš to hneď pri každom obyčajnom úkone.
Opora, uchopenie a jemný dotyk
Vie chytiť hrnček aj zapnúť gombík, no sama od seba nič nehovorí. Keď ju poraníš, zbadáš, ako veľa práce robí pri každom dni.
Bez mňa by držanie tela nebolo ono
Som tvrdý a schovaný pod svalmi, no bez mňa by sa telo zosypalo ako stan bez tyčí. Nie som sval ani kĺb, no práve na mne všetko visí.
Riadi telo aj bez tlačidiel
Keď sa rozhoduješ, čo povedať alebo si zapamätať, pracuje potichu v hlave. Nie je vidno, no bez neho by si nevedel premýšľať ani snívať.
Tlkot, čo drží život v pohybe
Pracujem bez prestávky od prvej sekundy, no nekráčam ani nerozmýšľam. Keď sa rozbehnem silnejšie, cítiť ma až v hrudi a každé ďalšie ticho by bolo zlé.
Drobný strážca obrazov
Zachytím svetlo, no neberiem ho do ruky. Keď ma niečo podráždi, ľudia si to hneď všimnú v tvári.