Hádanka #2034:
Riadiš ma, aj keď si to často nevšímaš
Keď sa učíš, plánuješ alebo si spomínaš, pracujem na plné obrátky. Bez môjho tichého velenia by sa telo správalo chaoticky.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Riadiš ma, aj keď si to často nevšímaš
Keď sa učíš, plánuješ alebo si spomínaš, pracujem na plné obrátky. Bez môjho tichého velenia by sa telo správalo chaoticky.
Piaty zmysel nemám, no bez mňa nič neuchopíš.
Mám dlaň aj prsty, ale nevyrastám z konára. Viem podať pomoc, napísať meno aj ticho mávnuť na pozdrav. Často ma spoznáš podľa toho, čo držím, nie podľa toho, ako vyzerám.
Pomocník na dotyk aj na prácu
Mám päť „koncov“, no nie som ani topánka, ani zvierací stopek. Viem písať, chytiť aj zakývať, a bez mňa je veľa malých úloh ťažších.
Bez mňa by si veľa vecí nezvládol
Mám päť prstov, viem chytiť aj pohladiť. Keď niečo píšeš, držíš ma pevne; keď sa niekoho dotkneš, som to často ja.
Pomocník na chytanie aj písanie
Mám päť dlhých pomocníkov a viem nimi držať lyžicu, pero aj mobil. Keď sa zraním, bolí to pri každom zatvorení dlane, no bez mňa by sa veľa vecí robilo ťažko.
Malý pomocník pri pohľade
Bez svetla by som nepracoval a v tme sa viem viac otvoriť. Zachytím obraz sveta, hoci ma celé telo schováva v hlave.
Bez nej by svet ostal v hmle
Keď je svetlo silné, zúžim sa. V tme sa rozšírim, aby som pustila viac svetla dnu. Som otvor, cez ktorý sa pozeráme, ale nie som celé oko.
Bez svetla nič neuvidím, no nesiem obraz sveta.
Keď sa priblížiš k tmavšej miestnosti, otvorím sa viac. V strede mám bod, ktorý sa mení podľa svetla, a cez mňa sa do hlavy dostáva obraz. Čo som?
Tvoj tichý veliteľ za čelom
Keď si spomenieš na cestu domov, pracujem bez hluku. Keď sa sústredíš na školu alebo hru, rozhodujem, čo si zapamätáš a čo pustíš.
Tichý riaditeľ v tvojej hlave
Bez neho by si si nepamätal meno ani cestu domov. Keď sa sústredíš, pracuje, aj keď ho nevidno zvonku.