Hádanka #2264:
Malý strážca, čo púšťa svet dnu.
Keď sa rozjasní, zmenším sa; v tme sa rozšírim. Bez pohybu rúk viem ukázať, kam sa dívaš, a predsa nie som ani prst ani hlava.
Kategória hádaniek
Orgány, časti tela, zmysly a fungovanie nášho tela.
Malý strážca, čo púšťa svet dnu.
Keď sa rozjasní, zmenším sa; v tme sa rozšírim. Bez pohybu rúk viem ukázať, kam sa dívaš, a predsa nie som ani prst ani hlava.
Pomáham ti chytiť aj pustiť.
Keď píšeš, držíš ceruzku, keď nesieš tašku, pomáham zas ja. Mám päť dlhých „prstov“ a bez mňa by bolo veľa vecí ťažších.
Bijem aj v tichu a nepýtam si prestávku.
Počuť ma skôr, než ma človek cíti, a keď sa moje tempo zmení, telo to zaregistruje hneď. Bez mňa by sa nič nedostalo ďaleko, no nie som ani sval na pohyb.
Malý strážca farieb aj tvarov
Keď sa blýska, radšej sa zavriem, aby ma neoslepilo. Bez svetla toho veľa nevidím, no cez deň zachytím obraz okolo teba.
Tajný riadiaci centrálny bod tela
Niekedy si pamätám, inokedy zabúdam. Keď premýšľaš, snívaš alebo sa učíš, pracujem bez prestávky pod lebkou.
Tiché čerpadlo, čo neodpočíva
Cez deň aj noc pracujem bez prestávky a rozvádzam život do celého tela. Keď sa zmením v rytme, človek to hneď cíti, no nie som sval v ruke ani bubon.
Vidím, aj keď sa nič nepovie
Zvonku som malý, no bez mňa by svet stratil farby aj ostré okraje. Keď sa ku mne priblíži jas alebo prach, chcem sa zavrieť a chrániť sa.
Bez nej by sa telo nespustilo
Bijem celý deň bez prestávky a ľudia ma často počujú skôr, než ma cítia. Keď sa rozbúrim, vie to aj ruka na hrudi.
Päť pomocníkov na jednom konci tela
Pomáham chytať, držať aj ukazovať, no bez kostí by som bol len bezmocný plátok kože. Keď niečo pevne stisneš alebo jemne pohladíš, som v tom s tebou.
Tichý strážca svetla v tele
Bez mňa by farby aj tvary zostali len tmou. Som citlivý na jas a rýchlo sa zavriem, keď sa blýska alebo sa priblíži prst.