Hádanka #13091:
Vonia ráno, ale vznikám z ohňa
Bez mňa by mnohé raňajky ostali smutné. Niekto ma krája, iný natiera a skoro vždy ma nájdeš na stole ešte teplého.
Kategória hádaniek
Ovocie, zelenina, chute aj veci, čo nájdeme v kuchyni.
Vonia ráno, ale vznikám z ohňa
Bez mňa by mnohé raňajky ostali smutné. Niekto ma krája, iný natiera a skoro vždy ma nájdeš na stole ešte teplého.
Na prvý pohľad je neškodné, no vie sa schovať pod šupku.
Najprv som tvrdé a zelené, potom sladnem. Niekedy ma rozkrojíš na koláč, inokedy ma zješ rovno z ruky, ale vždy začínam na strome.
Červená guľka z jesennej debny
Keď je šťavnaté, pekne chrumne medzi zubami a často skončí v koláči aj v desiate. Môže byť červené, zelené aj žlté, no stále patrí na stôl ako ovocie.
Zvonku skromný, vnútri robi veľký rozdiel.
Vznikne z cesta a ohňa, no sám nič nehovorí. Bez neho je tanier prázdnejší, s ním sa aj polievka mení na jedlo. Neje sa po dúškoch ani po lyžičkách.
Okrúhle zvádza na stromoch aj v taške
Vie byť sladké, kyslé aj šťavnaté a často sa skrýva v miske s iným ovocím. Keď ho prekrojíš, ukáže hviezdičku uprostred, hoci navonok vyzerá celkom jednoducho.
Horúci krajček bez omáčky.
Ráno ma krájajú, večer dojedajú a medzi tým chránim hladný žalúdok. Som mäkký alebo chrumkavý, ale nikdy ma nepijú slamkou.
Na pohľad obyčajný, no bezomňa je stôl prázdny
Narastiem zo zrna, no skončím na stole pri mnohých jedlách. Som mäkký alebo chrumkavý podľa toho, ako ma pripravíš, a aj keď ma lámeš, stále držím hlad na uzde.
Červené líca, ale nie som človek.
Dám sa schovať do školskej tašky aj do misy na stôl. Keď ma prekrojíš, často prezradím hviezdičku uprostred.
Červené, sladké, no nie vždy bezchybné
Na strome sa tvárim nenápadne, ale v košíku viem rýchlo zaujať. Niekedy ma ohlodá jeden malý návštevník skôr, než sa dostanem do misy.
Vonia domovom, aj keď je len kúsok na stole.
Vznikne z múky a práce, no bez tepla zostane len surový plán. Keď je dobre upečený, láme sa a mizne rýchlejšie, než stihne vychladnúť.