Hádanka #11705:
Sladká vec, čo sa rodí v úli
Nie som cukor, ale ľudia ma dávajú do čaju aj na chlieb. Vznikám usilovnou prácou malých tvorov a bývam zlatý, hustý a lepkavý.
Kategória hádaniek
Ovocie, zelenina, chute aj veci, čo nájdeme v kuchyni.
Sladká vec, čo sa rodí v úli
Nie som cukor, ale ľudia ma dávajú do čaju aj na chlieb. Vznikám usilovnou prácou malých tvorov a bývam zlatý, hustý a lepkavý.
Voňavá kôrka, čo skrýva mäkké tajomstvo
Na stole ma delia na krajec, ale vznikám z dlhého čakania a tepla. Som základ raňajok aj večere, no sám o sebe nevýrazný, kým ma niečím nenatretíš.
Na trhu ma nájdeš červené aj zelené.
Dám sa zjesť surové, no hodím sa aj do koláča či kompótu. Keď ma rozkrojíš, často vo vnútri nájdeš jadierka.
Na prvý pohľad obyčajné, ale skrýva malú hádanku
Bývam v košíku aj v koláči, niekedy som červený, inokedy zelený. Zvonku vyzerám pevne, no vo vnútri viem byť sladký aj kyslastý. Čo som?
Najprv visím na strome, potom miznem z misy
Môžem byť červené, zelené aj žlté, no stále som to isté. Keď ma rozkrojíš, často sa objaví skrytý domček pre semienka.
Bez neho býva stôl prázdnejší, než sa zdá.
Vznikám z múky, vody a trpezlivosti, no po správnom čase ma každý láme rukami. Som tichý základ raňajok aj večere a bez mňa je polievka len napoly doma.
Na stole som obyčajný, no bez mňa to nejde
Vznikám z obilných zŕn, ktoré sa menia na vôňu domova. Keď som čerstvý, lámem sa s praskotom, no v košíku miznem skôr než sladkosti.
Na stole som tichý, kým ma nerozdelia.
Vzniknem z jednoduchých surovín, ale bez ohňa a trpezlivosti som len mäkká nádej. Ľahko ma nesieš v taške, no pri každom súste miznem o niečo rýchlejšie.
Vôňa, ktorá budí aj cez zatvorené dvere
Ráno ma lámu, večer ma máčajú do polievky a cez deň miznem zo stola najrýchlejšie. Som obyčajný, no bez mňa je jedlo akési prázdnejšie.
Na strome dozrieva malá guľka chuti.
Mám šupku, dužinu aj jadierka a často ma schováš do tašky na desiatu. Keď som čerstvý, viem byť sladký aj kyslastý naraz.