Hádanka #19161:
Bez neho je stôl akosi prázdny.
Vznikám z múky a tepla, no sám nič nehovorím. Keď ma rozlomíš, vo vnútri často čaká mäkká duša.
Kategória hádaniek
Ovocie, zelenina, chute aj veci, čo nájdeme v kuchyni.
Bez neho je stôl akosi prázdny.
Vznikám z múky a tepla, no sám nič nehovorím. Keď ma rozlomíš, vo vnútri často čaká mäkká duša.
Bez neho je raňajok akoby menej
Vzniknem z múky a vody, no na stole zmiznem skôr, než si ma niekto všimne. Som základ sendviča aj hrianky, ale sám o sebe nie som sladký. Kto som?
Červený poklad zo sadu
Rastiem na strome a na jeseň ma zbierajú do košíka. Môžem byť sladký, kyslastý aj chrumkavý, no nie som citrus ani banán.
Na stole vyzerám obyčajne, ale bez mňa je desiata prázdna
Vôňa ma prezradí skôr než chuť. Rodím sa z múky a tepla, a keď ma krájajú, nie som už len jeden kus.
Na prvý pohľad obyčajná guľa
Najprv bývam malý a zelený, no časom zjemniem a zoševelišťujem do vône, ktorú každý pozná. Mnohí ma chutia aj s kožou, iní ma hneď rozkroja.
Bez neho nie je raňajkový stôl úplný
Som mäkký len chvíľu po narodení, neskôr tvrdnem a viem sa lámať na kúsky. Mnohí ma nesú v taške ešte teplého, lebo doma na mňa čaká maslo či džem.
Voňavý základ raňajok
Vzniknem z múky, vody a trpezlivosti. Raz ma krájajú na krajce, inokedy ma namáčajú do polievky alebo natierajú maslom.
Na vonok je jedno, vnútri sa skrýva viac.
Keď ho rozkrojíš, často je sladký a voňavý, no niekedy aj mierne kyslý. Dáva sa do koláča, do rúk deťom a občas sa z neho robí aj šťava.
Červené alebo zelené, no nikdy nie nudné
Na stole som často v mise, no v koláči i v drevenej debničke vyzerám inak. Keď ma rozkrojíš, ukážem jadro a vôňu, ktorá patrí do jesene aj desiaty.
Na pohľad som jednoduchý, no skrývam malé prekvapenie.
Môže ma jesť celý, krájať aj piecť v koláči. Keď ma rozrežeš, nájdeš v strede drobné semienka a zvykne sa zo mňa aj mušt.