Hádanka #17539:
Na prvý pohľad len obedová klasika.
Môže byť sladké aj kyslé, zvonka nenápadné a vnútri ukrýva jadierka. Keď ho prekrojíš, vieš z neho spraviť koláč, mušt aj rýchlu desiatu.
Kategória hádaniek
Ovocie, zelenina, chute aj veci, čo nájdeme v kuchyni.
Na prvý pohľad len obedová klasika.
Môže byť sladké aj kyslé, zvonka nenápadné a vnútri ukrýva jadierka. Keď ho prekrojíš, vieš z neho spraviť koláč, mušt aj rýchlu desiatu.
Červené líčka, chrumkavý stred
Dávam sa do tašky na desiatu aj do koláča. Keď ma rozkrojíš, často ukážem jadierka uprostred a môžem byť sladký aj kyslastý.
Na vetve rastiem, v košíku dozrievam do chuti.
Nemám kôru ako strom a nie som ani bobuľa. Keď ma prekrojíš, často ukážem jadro a vďaka mne sa objaví aj známe príslovie.
Každý ma pozná, no málokto vidí môj pôvod
Nevyrastám na strome ani sa netvorím v hrnci. Zo skromných surovín sa premením na niečo, čo lámeš rukami, krájaš nožom a vonia to ešte pred otvorením vreca.
Voňavý základ raňajok aj večere
Vznikám z múky, vody a trpezlivosti. Na stole som mäkký aj chrumkavý, no bez noža sa bezo mňa jedlo často nezaobíde.
Bez mňa býva raňajka prázdna
Vznikám z múky, vody a trpezlivosti. Keď som čerstvý, voniam z pece; keď som starší, čakám na nôž, maslo alebo polievku.
Zlatý dar, čo sa nikdy nekazí?
Včely mi nosia materiál z kvetov a ľudia si ma dávajú do čaju aj na chlieb. Som sladký, hustý a v pohári bývam dlhšie než väčšina pochúťok.
Na jazyku som sladké prekvapenie.
Rastiem na strome a často ma nájdeš v košíku bez obalu. Keď ma prekrojíš, môžem mať jadierka a voňavú dužinu.
Zlatý dar v plástoch
Som sladký, no nevyrábajú ma v továrni a nerastiem na strome. Včely ma nosia domov po kvapkách a ľudia si ma dávajú do čaju aj na chlieb.
Bez neho je raňajka akosi prázdna.
Môžem byť biely aj tmavý, mäkký aj chrumkavý. Ľudia ma krájajú, natierajú a berú do tašky, keď potrebujú niečo jednoduché a sýte.