Hádanka #21261:
Biele v pohári, no nie voda
Nevonia ako čaj ani káva, no ráno bývam v mnohých pohároch. Na pochúťku ma premenia aj chutné hrudky, ale sám som skôr základ než hotové jedlo.
Kategória hádaniek
Ovocie, zelenina, chute aj veci, čo nájdeme v kuchyni.
Biele v pohári, no nie voda
Nevonia ako čaj ani káva, no ráno bývam v mnohých pohároch. Na pochúťku ma premenia aj chutné hrudky, ale sám som skôr základ než hotové jedlo.
Jeden plod, veľa podôb
Môžu ma zjesť surový, upiecť v koláči aj vylisovať na šťavu. Keď som zrelý, často mám červené alebo zelené líca.
Červený plod, čo sa skrýva v košíku
Na povrchu bývam lesklý a vo vnútri ukrývam jadierka. Niekto ma zje hneď, iný ma dá do koláča alebo zlisuje na šťavu.
Najprv som zrno, potom vôňa a nakoniec krajec.
Na stole som častý spoločník polievky aj masla. Vznikám z cesta a tepla, no keď ma necháš dlho bez obalu, stvrdnem a už nepoteším ani v topinke.
Na jeseň lákavo svietim, no nie som sladkosť
Mám šupku, jadrovník a často sa zjem až po prvom zahryznutí. Môžem byť červené, zelené aj žlté, no v košíku ma ľudia mýlia s iným ovocím.
Na stole býva nenápadné, no pri krájaní prekvapí.
Navonok bývam často červený či zelený, ale vnútri ma ľudia poznajú podľa jadierok. Nerastiem v záhrade ako hlávka a ani ma nevarí hrniec.
Červené, sladké a schované v šupke.
Na strome dozrievam najprv pevný a potom sladký. V šaláte som ovocie, do koláča aj desiaty sa hodím bez varenia.
Jedna sa skrýva pod šupkou.
Môže byť zelené, červené aj žlté a často sa doň zahryzneš bez príboru. Keď ho rozkrojíš, niekedy v ňom nájdeš prekvapenie, ktoré sa neje. Nie som sladkosť z cukrárne, hoci ma ľudia nosia do školy aj do práce.
Na jeseň padám zo stromu
Mám šupku, dužinu a často aj malú stopku navrchu. Keď ma rozkrojíš, niekedy ukážem jadierka, no nie som ani hruška, ani citrón.
Červené, sladké a schováva jadro
Na stromoch dozrieva potichu a v ruke vie byť chrumkavé alebo šťavnaté. Keď ho rozrežeš, ukáže jadierka v strede, no na prvý pohľad nemusí prezradiť, čo ukrýva.