Hádanka #1751:
Na stole som tichý, no bez mňa je obed chudobnejší.
Vzniknem z múky, vody a trpezlivosti. Keď ma rozrežeš, voňavé krajce zmiznú rýchlejšie, než stihnú vychladnúť.
Kategória hádaniek
Ovocie, zelenina, chute aj veci, čo nájdeme v kuchyni.
Na stole som tichý, no bez mňa je obed chudobnejší.
Vzniknem z múky, vody a trpezlivosti. Keď ma rozrežeš, voňavé krajce zmiznú rýchlejšie, než stihnú vychladnúť.
Krehká odmena do ruky
Rastie na strome a vie byť sladké aj kyslé. Keď ho prekrojíš, niekedy vnútri odhalíš malé hviezdičky zo semienok.
Voňavý základ, čo spája raňajky aj večeru
Začínam z múky, vody a práce rúk, no sám o sebe som len tichý plátok. Až keď ma natrieš, obalíš alebo opečieš, z obyčajnosti je jedlo.
Na strome dozrieva, no v miske sa stratí rýchlo.
Keď je tvrdé, čakáš. Keď zmäkne, vonia a láka na prvé zahryznutie. Vie byť sladké aj kyslé a mnohí ho dávajú do koláča, hoci rastie úplne inde.
Čo sa schová v taške ku desiate?
Môže byť červené, zelené aj žlté. Na povrchu je hladké, vnútri ukrýva jadierka a často skončí v ruke ako rýchla desiata.
Ovocie, ktoré vie prekvapiť farbou aj chuťou
Na pohľad bývam červený, zelený či žltý, no pod šupkou skrývam drobné jadierka. Nie som pyré ani koláč, ale často končím v desiate.
Každé ráno čaká na stole
Nevyzerám ako hotové jedlo, kým ma niekto nerozdelí na kúsky. Som mäkký, voniam po teple a bez mňa býva raňajkový stôl podozrivo prázdny.
Zrodí sa ticho, ale zanechá sladkú stopu.
Nie je to ovocie ani cukor, a predsa sa objaví v čaji aj na chlebe. Včely ho zbierajú po kvetoch, ľudia ho vážia po lyžičkách.
Biele, studené a často sa skrýva v chladničke
Nevonia ako káva ani nesýti ako jedlo, no ráno bez neho chýba mnohým prvý krok. Zmení sa na smotanu či syr, ak dostane správny čas.
Červené, sladké a často skončí v koláči.
Rastie na strome a zvnútra skrýva jadierka, ktoré sa nejedávajú. Keď je zrelé, stačí jedno zahryznutie a počuť známy chrumkavý zvuk.