Hádanka #24674:
Vydržím dlho, no môj obal vie zmiznúť za deň.
Bývam v košíku alebo na strome a zozeleniem aj dočervena. Keď ma rozkrojíš, často odhalím srdce, ktoré sa nejie, ale praskne pod zubami.
Kategória hádaniek
Ovocie, zelenina, chute aj veci, čo nájdeme v kuchyni.
Vydržím dlho, no môj obal vie zmiznúť za deň.
Bývam v košíku alebo na strome a zozeleniem aj dočervena. Keď ma rozkrojíš, často odhalím srdce, ktoré sa nejie, ale praskne pod zubami.
Na stole som skôr tichý základ než hviezda.
Môže ma byť kôrka, striedka aj krajec, a bez noža by som sa niekedy len ťažko delil. Keď ma namočíš do polievky, nie som už taký chrumkavý.
Voňavá stopa z pece
Môžu ma mať v chlebe, rožku aj v sendviči, no nie som plnka. Keď ma niekto zlomí, často sa ozve jemné chrumknutie.
Zlato v lyžičke
Som hustý a lepím sa na chlieb aj na jazyk. Vznikám z práce malých tvorov a v kuchyni si ma ľudia vážia skôr pre vôňu než pre objem.
Voňavý základ raňajok aj večere
Vzniknem z múky a vody, niekedy zo mňa spravíš mäkký krajec, inokedy chrumkavú kôrku. Bez noža sa síce rozdelím ťažko, no na stole som doma každý deň.
Na stole som bežný, ale moja práca je tichá.
Vzniknem z niečoho múčnatého, no nie som surovina. Niekedy ma nechajú odpočívať, aby som bol lepší, a potom ma krájajú, delia aj namáčajú.
Sladké, ale nie dezert
Na stole mám červený kabát alebo zelené líčko, no vo vnútri skrývam jadro. Dá sa zjesť za chôdze, bez taniera aj bez lyžice. Čo som?
Ráno som všade, no nie som sladkosť
Vznikám z cesta a pece, často ma krájajú ešte teplého. Keď ma chýba na stole, raňajky vyzerajú akosi neúplne.
Jeden plod, no v mnohých farbách
Môžem byť sladký aj kyslastý a často ma schováva koža. Keď ma rozkrojíš, vnútri nájdeš jadrovník, ale vonku vyzerám úplne nevinne.
Na stole som obyčajný, no bez mňa je ráno prázdne.
Vznikám z múky, vody a trpezlivosti, potom ma krájaš na kúsky. Na pohľad som skromný, ale viem nasýtiť aj spraviť obložený zázrak.