Hádanka #3814:
Hluk, koľaje a dlhá cesta jedným smerom.
Mávam vozne za sebou a nepoznám križovatku. Keď sa rozbehnem, ľudia sledujú krajinu cez okno a ja sa držím len svojich tratí.
Kategória hádaniek
Autá, vlaky, bicykle a všetko, čo sa hýbe po cestách.
Hluk, koľaje a dlhá cesta jedným smerom.
Mávam vozne za sebou a nepoznám križovatku. Keď sa rozbehnem, ľudia sledujú krajinu cez okno a ja sa držím len svojich tratí.
Kolesá, svetlá a skrytá sloboda
Nesiem ľudí aj nákupy, no nie som autobus. V meste ma spoznáš podľa svetiel, volantu a kufra vzadu, ktorý sa vie naplniť za chvíľu.
Na zastávke ma spoznáš podľa dverí a veľkého tela.
Berem veľa ľudí naraz a zastavujem na miestach s označením. Nie som vlak ani auto, no odveziem celú triedu aj s taškami, ak treba.
Nie som auto, no vezmem veľa ľudí naraz.
Mám dlhé telo a veľa dverí, no nechodím po svojich nohách. Zastavujem len tam, kde je na to miesto, a v špičke bývam plný až po okraj.
Keď sa odlepí od zeme, začne sa cesta bez ciest.
Nemá koľaje ani volant, no vnútri vezie ľudí ponad mraky. Na štarte potrebuje dlhý rozbeh a potom sa vzduch stane jeho cestou. Čo je to?
Mám veľa miest na sedenie a idem po trase.
Nevozím len jedného človeka, ale celú skupinu naraz. Zastavím na staniciach, otvorím dvere a idem ďalej po meste aj medzi mestami. Čo som?
Dopravný prostriedok, čo sa odlepí od zeme
Najprv sa rozbehnem po páse, potom mi stačí dlhý ťah a už hľadám oblohu. Cestujem vysoko nad mestami, no pristávam len tam, kde je na to presná dráha.
Bez koľají a bez kolies, no zdvihne sa vysoko.
Na štarte mám len dlhý rozbeh a potom ma drží vo vzduchu vietor a krídla. Ľudia ma čakajú na letisku, nie na stanici.
Krídla, ale nie vtáčie
Nejazdím po ceste ani po koľajniciach. Keď sa zdvihnem, pozerajú sa na mňa ľudia zdola a môj cieľ býva ďaleko za oblakmi.
Dve kolesá, ale nie motor
Nepotrebujem palivo, no viem sa rozbehnúť rýchlo a potichu. Keď ma zdvihneš, ukáže sa mi ešte jeden trik, čo iné vozidlo nemá.