Hádanka #22248:
Na stanici nestojím nikdy dlho potichu.
Mám veľa vozňov, ale nie som sprievod v uniforme. Po koľajniciach sa rozbehnem dlhým telom a vezmem ľudí ďalej, než dovidí cesta.
Kategória hádaniek
Autá, vlaky, bicykle a všetko, čo sa hýbe po cestách.
Na stanici nestojím nikdy dlho potichu.
Mám veľa vozňov, ale nie som sprievod v uniforme. Po koľajniciach sa rozbehnem dlhým telom a vezmem ľudí ďalej, než dovidí cesta.
Na stanici sa nikdy neponáhľa doľava ani doprava.
Dlhé vozne za sebou ťahajú ľudí aj náklad a pri ceste neblúdia ako auto. Keď sa rozbehnú, vedia prejsť krajinu po koľajniciach.
Na prvý pohľad som len karoséria na cestách
Mám štyri nohy z gumy, ale nebežím po vlastných. Vediem ľudí aj nákupy, no keď stojím, aj tak si viem pýtať miesto na ulici.
Na oblohe sa mením na bod
Najprv ma počuť skôr než vidieť a pri štarte sa mi pod nohami rozbehne dlhá dráha. Vnútri sa vezú ľudia nad mrakmi, no po zemi som len občasný hosť.
Na koľajach sa nehádžem do strán
Nemám volant ani kolesá na asfalt, no vezmem veľa ľudí naraz a idem presne po svojej ceste. Na stanici ma spoznáš ešte skôr, než sa pohnem.
Mám dlhé telo, no nechodím po vlastných.
Nevezmem len jedného človeka a nejdem po ceste. Mám stanice, koľaje a pri rozbehu ma najprv počuť, až potom vidieť.
Mám dve kolesá a nechávam mesto za sebou
Nepýtam si palivo, len ľudskú energiu a trochu rovnováhy. Keď sa rozbehnem, viem byť rýchly aj tichý, no do kopca si viem vypýtať každú kvapku dychu.
Dlhý chvost áut, čo ide po koľajniciach
Nejazdím po ceste ako auto a nemám pedále ako bicykel. Keď sa rozbehnem, vagóny za mnou spájajú celý príbeh cesty.
Mám dvere, zastávky a vlastný rytmus.
Vezmem desiatky ľudí naraz a zastavím len tam, kde je moje meno na tabuli. Nejazdím po koľajniciach ani nelietam, no v meste ma počuť skoro na každom rohu. Čo som?
Veľa miest na sedenie, jeden smer jazdy
Nemám vlastný volant ani krídla, no viem odviezť desiatky ľudí naraz. Zastavujem len tam, kde si ma vopred dohodli, a dvere sa otvárajú pre každého zvlášť.