Hádanka #24725:
Na štarte stojím na zemi, no končím ďaleko nad ňou.
Najprv ma poháňa zem pod kolesami, potom ma nesie vzduch. Mám krídla, ale nie som vták, a keď sa odlepím od dráhy, všetci vedia, že cesta už nebude obyčajná.
Kategória hádaniek
Autá, vlaky, bicykle a všetko, čo sa hýbe po cestách.
Na štarte stojím na zemi, no končím ďaleko nad ňou.
Najprv ma poháňa zem pod kolesami, potom ma nesie vzduch. Mám krídla, ale nie som vták, a keď sa odlepím od dráhy, všetci vedia, že cesta už nebude obyčajná.
Bez ciest stúpam vysoko a potom sa vraciam.
Na zemi potrebujem dráhu, vo vzduchu mi stačí smer a správny vietor pod krídlami. Ľudí a batožinu nosím ďaleko, ale nikdy nejazdím po ulici.
Štyri kolesá a vlastný rytmus cesty
Nepotrebujem koľaje ani krídla, no viem ťa odviezť ďaleko. Naštartuješ ma, zámok ma pustí a potom sa prepletám ulicami aj parkoviskami.
Nie som vlak, no mám zastávky
Voziar sa v mne viac ľudí naraz a predsa nepotrebujem koľaje. Keď zastavím, každý vie, že príde výstup aj nástup. Čo som?
Dve kolá, jeden tichý únik.
Nepotrebujem palivo ani koľaje, no viem ťa odviezť ďalej, než by si šiel pešo. Keď sa rozbehnem, stačí ti pár otočení nôh a cesta je hneď ľahšia.
Na zastávke ma nájdeš často, no nechodím po svojich.
Mám veľa miest na sedenie a zastavujem len tam, kde mám čakať ľudí. Nevozím jedného, ale hneď celú skupinu. Čo som?
Kovový had na koľajniciach
Nemám volant ani krídla, no viem viesť množstvo ľudí na dlhú cestu naraz. Hluk môjho príchodu počuť skôr, než ma uvidíš pri nástupišti. Čo som?
Nesiem veľa ľudí a stále sa držím koľají.
Keď sa rozbehnem, viem byť tichý aj hlučný, no nikdy neuhnem z cesty, ktorú mám danú. Zastavujem len tam, kde ma čakajú dvere a nástupište.
Má dve kolesá a cesta je jeho ihrisko
Nemám motor ani koľaje, ale viem šľapať ďalej, kým má človek dych. V meste aj na dedine ma spoznáš podľa pedálov a zvončeka.
Dlhé telo, presná dráha, veľa okien.
Keď sa rozbehnem, neuhnem si vlastnou cestou. Zastavím len tam, kde ma pustia koľaje, a ľudia ma spoznajú podľa hluku aj rytmu kolies.