Hádanka #11966:
Krídla mám, no nepatrím do lesa
Na ceste ma neuvidíš, no keď sa rozbehnem, zmením zem za oblohu. Ľudia si sadnú dnu a svet sa im zmenší pod nohami.
Kategória hádaniek
Autá, vlaky, bicykle a všetko, čo sa hýbe po cestách.
Krídla mám, no nepatrím do lesa
Na ceste ma neuvidíš, no keď sa rozbehnem, zmením zem za oblohu. Ľudia si sadnú dnu a svet sa im zmenší pod nohami.
Dlhý kovový had na koľajniciach.
Nemáva krídlami a predsa odvezie stovky ľudí naraz. Vchádza do staníc ako presne načasovaný had, ktorý sa na chvíľu zastaví a potom sa znovu pohne.
Má dve kolesá, no nepatrí len na prechádzku.
Nepotrebujem benzín, ale aj tak ma rozbehnú svaly. V meste sa pretiahnem pomedzi autá a do kopca dám zabrať nohám. Čo som?
Keď sa chce odviezť viac ľudí naraz
Zmestím viac sediacich než auto, no nemám krídla ako lietadlo. Na zastávke sa ku mne ľudia stavajú do radu a zvonku ma prezrádzajú veľké okná.
Nemám krídla, no vynesiem ťa ďaleko bez prestávky.
Mám veľa spojených dielov a na rozdiel od áut neponáhľam sa po ceste. Zastavujem v staniciach, zbieram cestujúcich a často nesiem aj náklad. Čo som?
Veziem veľa ľudí, no nie som vlak
Mám zastávky, dvere a číslo na tabuli. Niekedy som plný ráno aj poobede, a kto ma nestihne, musí čakať na ďalší spoj.
Dlhý kovový had na koľajniciach
Mám viac vozňov za sebou a nechávam za sebou stanice jednu po druhej. Nepatrím na cestu pre autá, no ľudí viem odviezť ďaleko bez toho, aby šofér držal volant.
Nezoberiem ťa všade, ale zastavím na každom rohu.
Mám veľa dverí a často ma čaká celý dav, no nepatrím jednej rodine. Idem po trase, zastavujem na staniciach a vezmem viac ľudí naraz než bežné auto.
Dlhý hrdina koľají
Nemusím letieť ani plávať, no viem odviezť veľa ľudí naraz. Keď sa rozbehnem po svojej ceste, zastavujem len tam, kde ma čakajú.
Stroj, čo sa vznáša nad cestami
Nepatrím na koľaje ani na asfalt, no odveziem ťa ďaleko a vysoko. Keď sa rozbehnem, podo mnou zostane zem a cez okná vidíš mraky.